Štyridsať dní pred Veľkou nocou prichádza deň Popelnice, ktorým končí obdobie karnevalov, ktoré mali za úlohu vyhnať posledné zvyšky tmavé zimy. Popelnicou nastupuje obdobie Korizma - čas odriekania a pôstu. Pôst sa týka predovšetkým mäsa, alkoholu, fajčenia, alebo napríklad aj sledovania televíznych programov. Každý veriaci si vyberie aspoň jednu vec, bez ktorej by sa mal v tejto dobe obísť, a tým prejavuje pokoru a obetavosť pred Bohom a zároveň testuje silu svojej vôle.
Týždeň pred Veľkou nocou je Kvetná nedeľa, zvaná Cvjetnica. Do kostola sa nosia olivové alebo palmové vetvičky na svätenie. Olivová preto, že predstavuje čistotu a dlhovekosť, palmová kvôli tomu, že na Cvjetnicu prišiel Ježiš na somárovi do Jeruzalema a ľudia pred neho dávali palmové listy. Vetvičky sa potom nosia domov a dávajú sa na nejaké pekné miesto, aby rodine a hosťom prinášala mier a blahobyt.
Na Istrii je zvyk jeden list požehnanej olivovej vetvičky zjesť - to preto, aby sa dlho žilo. Ak ľudia v chladnom vnútrozemí Chorvátska nezoženú vetvičku z olivy, svätia sa prvé jarné kvety. Dievčatá sa kúpu vo fialkách.
Na ostrove Hvar sa na Veľký štvrtok, v deň Poslednej večere, vydáva zhruba 2000 veriacich z šiestich dedín či miest na 22 km dlhú procesiu. Každá dedina má svoju procesiu a tie by sa cestou nemali stretnúť. Jeden z veriacich, s dobrým menom a veľkou silou, po celú dobu pochodu nesie 18 kg ťažký kríž. Nosič kríža z mestečka Jelsa musí posledných 100 metrov dokonca dobehnúť. Počas cesty veriaci spievajú. Procesia končí okolo 6. hodiny ráno. Cesty od kostola ku kostolu osvetľujú olejové lampy a sviečky na oknách. Vo všetkých šiestich dedinách je celý druhý deň až do večera ticho, všetci spia po náročnej noci. Táto udalosť stará päť storočí je zapísaná do zoznamu nemateriálneho dedičstva UNESCO.
Ďalšie zaujímavý veľkonočný zvyk Dalmácie sa nazýva Žudije a je starý asi 150 rokov. Žudije je dvanásť mladých mužov prezlečených za rímskych vojakov vedených Judášom, ktorí na Veľký štvrtok prichádzajú pred oltár. Majú za úlohu strážiť oltár do Veľkej soboty. Stráženie oltára predstavuje stráž pri Ježišovho hrobu - pred oltárom stojí simulovaný hrob Ježiša. Žudije sa v strážení striedajú ako v naozajstnej armáde. Na omši začínajúcej o polnoci na Veľkú sobotu sa v jednom okamihu vypne svetlo, Ježišov hrob začne svietiť a Žudije zo strachu padnú na zem. Potom vstanú a utekajú pred zmŕtvychvstalým Kristom.
Od roku 2001 sa organizuje Festival Žudija. Festival vznikol v mestečku Vodice a až do roku 2006 sa konal len tam. Potom však bolo rozhodnuté, že sa bude každý rok organizovať v inom dalmatínskom meste. Roku 2014 sa uskutočnil festival Žudija v mestečku Vrlice, kde pramení rieka Česka, jeden z prítokov rieky Cetiny.
Kým sa pobrežie zaoberá Ježišovým utrpením, vo vnútrozemí Chorvátska sa skôr oslavuje Ježišovo zmŕtvychvstanie. Chystajú sa vysoké ohňe "krijesova", ktoré sa zapália ráno na Veľkú noc. Najvyšší "krijes" sa zapaľuje v dedine Popovac Kalnicka pri meste Kalnik Jen. Jeho príprava trvá niekoľko týždňov. Poskladané drevo pred zapálením dosiahne aj 20 metrov. Spodná časť drevenej veže je naplnená slamou. Pálenie "krijesu" vždy priláka veľa divákov. Ten v dedine Popovac Kalnicka sa už stal skutočnou turistickou atrakciou.
Ďalší veselý veľkonočný zvyk je farbenie vajec. Farebnému veľkonočnému vajíčku sa v Chorvátsku hovorí "Pisanica". Vajíčka, symbol nového života, sa farbia v celom Chorvátsku. Hovorí sa, že najkrajšie sú v okolí Dubrovníka. Tradične sa farbili cibuľou a červenou repou do červena, kelom zase do modra. Vosk sa používal pre vytváranie ozdôb a kresieb. V dnešnej dobe, kedy už nadšenie pre umelé farby klesá, sa ľudia znovu vracajú k prírodným technikám farbenia vajíčok.
Najkrajšia Pisanica je vyhradená pre lásku a dáva sa s vetou "toto vajíčko pre bozk dávam". Menej pekné vajíčko sa môže využiť v hre "tuckanje", ktorá spočíva v tom, že sa ťukne vajíčko o vajíčko, kým jedno z nich nepraskne. Prasknuté vajíčko z hry vypadáva, to celé môže v hre pokračovať ďalej.
Ráno na Veľkú noc je v kostole dlhá fronta. Na omšu každý prinesie košík s jedlom. Na konci omše sa jedlo svätí. Až po vysviacke sa môže jesť. Na slávnostnom stole je veľa prvej jarnej zeleniny - reďkovky, mladá cibuľa a mrkva, ďalej šunka a samozrejme vajíčka. Nechýba ani tradičný sladký guľatý chlieb "pogača" - ako sa mu hovorí vo vnútrozemí, alebo "pinca" - ako sa mu hovorí na pobreží. Z rovnakého cesta sa môže urobiť aj vrkôčik. Pogača môže byt aj slaná, plnená syrom.
Na Veľkú noc si všetci želajú slniečko. V mnohých chorvátskych mestách sa na Veľkú noc organizujú oslavy, remeselné trhy a tradičné tance v krojoch. Na tých, ktorí majú radšej ticho a kľud, už čakajú slnkom vyhriate kamienky na zatiaľ ľudoprázdnych plážach.
Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!
