Týždeň po Mikuláši, teda 13. decembra, je deň Svätej Lucie. Na tento deň sa pripravuje vianočná pšenica - dáva sa do misky s vodou. Keď pšenica do Vianoc pekne naklíči, bude nadchádzajúci rok bohatý a plodný. Pšenica v miske sa pokladá na okno. Vonku sú k videniu len holé konáre (možno aj sneh), zatiaľ čo na okne už sa zelení pšenica sviežou farbou nádeje a zdravia. Na Štedrý deň má pšenica svoje dôležité miesto pod stromčekom. Vyklíčené zrno sa po Vianociach nemá vyhadzovať, ale nasypať vtákom.
Táto tradícia je vlastne pozostatkom pohanských obradov. Okrem Chorvátska dnes žije ešte v Portugalsku a Taliansku. Ak budete teda vo vianočnom čase na návšteve u chorvátskej rodiny chcieť získať sympatie pani domácej, nezabudnite pochváliť jej pšenicu!
Zvyk zdobenia vianočného stromčeka prišiel do Chorvátska z Nemecka v polovici 19. storočia. Predtým sa na Vianoce zdobil len dom - používali sa na to vetvičky brečtanu, šalvie, borovice alebo bobkového listu. Zaujímavé je, že prvé vianočné stromčeky boli listnaté. Zdobili sa ovocím a orechmi. Dnes sa aj v Chorvátsku používa ako vianočný stromček ihličnan zdobený vianočnými guľami a lampičkami.
Stromček sa v Chorvátsku zdobí 24. decembra. Zdobenia sa zúčastňuje celá rodina, samozrejme najväčšiu radosť z toho majú deti. Každé má nejakú obľúbenú vianočnú ozdobu a tá musí mať to najlepšie miesto. Pod stromček sa rozprestrie vata a na ňu sa pokladajú darčeky a vianočné priania od vzdialených členov rodiny alebo kamarátov. Dnes už ich ani nemusí priniesť poštár, často sa len vytlačia z počítača. Pod stromčekom sa ešte musí nájsť miesto pre jasličky a vianočnú pšenicu. Aj v prípade, že sa otec rodiny zdobenia stromčeka nezúčastnil, zostáva mu jedna dôležitá úloha - dať na špičku stromčeka vianočnú hviezdu (a niekedy aj poupraviť najvyššie ozdoby a stužky, na ktoré deti nedosiahli).
Deň a večer pred Vianocami, teda 24. december, sa v Chorvátsku nazýva Badnjak. V skoršej dobe sa v tento deň na dedinu priniesol pred dom peň alebo hrubší konár. Keď prišiel večer, horiaci peň "badnjak" sa priniesol do domu a zapálil. Do ohňa sa hádzalo obilie alebo kúsky zo slávnostnej večere. Slovo badnjak pochádza zo staroslovanského slova "bdjeni" (bdenia), pretože večer pred Vianocami členovia rodiny nesmeli zaspať - mali byť hore a strážiť, aby oheň neuhasnul. Podobne ako vianočná pšenica, aj tento zvyk pochádza z predkresťanskej doby. Bohužiaľ na pálenie badnjaku sa v dnešnej dobe čoraz viac zabúda.
Badnjak však aj dnes zostáva dňom, kedy sa na príchod Ježiša pripravuje dom, telo i duša človeka. Ľudia držia pôst, alebo aspoň jedia menej, balia darčeky, zdobia stromček a pripravujú slávnostnú večeru. Na štedrovečernú večeru jedia ľudia v Chorvátsku najčastejšie tresku, chobotnicu alebo inú rybu. Po spoločnej večeri si ľudia rozprávajú a neskôr vyrážajú do kostola na omšu.
Vianoce začínajú omšou, ktorá je presne o polnoci z 24. na 25. decembra. Tejto omši hovoria miestni "polnoćki". Na polnoćki sú kostoly plné a nie všetci ľudia sa do kostola zmestia. Tí v zadnej časti kostola často veľkú časť omše ani nepočujú. Keď ale príde okamih podať si ruku a zaželať si "Mier s tebou" (Pokoj s tebou) a "Sretan Božić" (Šťastné Vianoce) celý kostol sa rozžiari. Už je po polnoci, nastali Vianoce. Komu sa po príchode domov ešte nechce spať, konečne môže otvoriť darček. Darčeky sa teda v Chorvátsku otvárajú po omši alebo až ráno 25. decembra.
Vianoce prebiehajú v kruhu rodiny pri slávnostnom obede. Vo vnútrozemí Chorvátska bude na stole morka zapečená s "mlincima". "Mlinci" je veľmi chutné jedlo podobné talianskym lazaniam.
Na Istrii na Vianoce určite nebude na stole chýbať istrijský pršut (usušené bravčové mäso) a zapečené jahňacie mäso. Vegetariáni sa môžu tešiť na farebnú a bohatú "istrijskú maneštru" - tradičný pokrm istrijskej kuchyne, ktorý sa skladá zo strukovín, kukurice a rôznych druhov zeleniny.
V Prímorí sa pečú tradičné koláče z orechov a maku, teda "orehnjača, makovnjača, fritule". Cez vianočný večer je čas na večernú omšu alebo prechádzku po meste zdobenom lampičkami. Nasledujúce dni sa navštevujú členovia širšej rodiny, kamaráti sa stretávajú v kaviarňach v centrách miest. Školáci si tento čas tiež užívajú - do školy sa vrátia až 10. januára.
Len zriedka sa stane, že by sneh zdobil Vianoce v prímorských oblastiach Chorvátska. A keď predsa len trochu snehu napadne, väčšinou sa zasa veľmi rýchlo roztopí. Zato vo vnútrozemí a obzvlášť na horách býva dlho snehobielo. Ak chcú Chorváti z pobrežia zažiť biele Vianoce, zájdu si do blízkych hôr alebo do národného parku Plitvice. Tu sú Vianoce vždy v znamení snehu, zdobené striebornými potokmi a zmrznutými vodopádmi.
Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!
