V meste býva 75 tisíc obyvateľov. Čo sa rozlohy týka, je Zadar piate najväčšie mesto Chorvátska. Pred sebou, z morskej strany, má sedem ostrovov (Ist, Iž, Molat, Olib, Premuda, Rava a Silba), ktoré k nemu patria. Za mestom sa rozliehajú "Ravni kotar" (Rovné pláne). Ravni kotari je široká rovina, ktorá mestu umožňuje rozširovať sa bez veľkých prekážok na rozdiel od väčšiny ostatných miest na chorvátskom pobreží, ktoré okolo seba mávajú len hory. Od vnútrozemia město oddeľuje dlhé pohorie Velebit. Od roku 2009 sú plne v prevádzke tunely Mala Kapela (v smere k moru dlhý 5780 m) a Sveti Rok (5670 m), ktoré cestu od Zagrebu cez Velebit do Zadaru (ak moru vôbec) výrazne skracujú.
 |  |
| Zvonica katedrály sv. Anastázie (chorv. sv. Stošija) | Kostol sv. Donáta, Zadar |
Medzi najcennejšie pamiatky Zadaru patrí predrománsky kostol sv. Donáta (sv. Donat). Pochádza už z 9. storočia a jedná sa o jednu z najvýraznejších sakrálnych stavieb tohto obdobia vôbec. Jedná sa o poschodový kostol, ktorý je vysoký 27 m.
Majestátnou pamiatkou Zadaru je tiež tzv. Pevninská brána - Porta Terraferma (chorvátsky Kopnena vrata). Jedná sa o renesančnú stavbu, kedysi súčasť opevnenia Zadaru. Pevninskú bránu postavil v 16. storočí staviteľ M. Sammicheli.
|  |
| Pevninská brána v Zadare | Pevninská brána v Zadare - detail okrídleného leva |
Ďalšou významnou pamiatkou Zadaru je monumentálna románska katedrála sv. Anastázie (sv. Stošija) s trojloďovou bazilikou. Stavba katedrály sa začala už v 12. storočí, na mieste, kde už od 4. storočí stála starokresťanská stavba, prebudovaná v 9. storočí na inú sakrálnu stavbu. Počas bojov s Benátčanmi v 13. storočí bola katedrála sv. Anastázie vypálená a rozborená. Znovu obnovená bola až v roku 1324. Vnútri katedrály sa nachádza krypta na relikvie, pochádzajúca z 12. storočia. Pri katedrále stojí zvonica, ktorej najstaršie časti pochádzajú z 15. storočia. Zvonica je prístupná a sú z nej nádherné výhľady na Zadar.
Ďalšími historickými pamiatkami Zadaru sú: románsky kostol Panny Márie (sv. Marija), románska bazilika sv. Chrysogona (sv. Krševan) z 12. storočia alebo kaplnka sv. Barbory (sv. Barbara) s podlahovou mozaikou pôvodného starokresťanského kostola.
Zadarská oblasť je osídlená už po dlhú dobu. Ako prvý tu žil staroveký stredomorský národ, ktorému vďačíme za názov mesta Zadar (Iadera). Od 9. storočia tu pôsobil illýrsky kmeň Liburnov.
Približne sto rokov pred n. l. do oblasti prišli Rimania a v roku 48 pred n. l. založili kolóniu Colonia Iulia Iadrea. Mesto, ktoré tu postavili, je klasickým príkladom rímskej stavby: päť pozdĺžnych a viac priečnych ulíc, hlavné námestie - fórum a za ním chrám. Emorij (ekonomické námestie) bolo postavené s výhľadom na more. Mesto malo vodovod, kanalizáciu, kúpele a amfiteáter - skrátka všetko, čo má rímske mesto mať. Rímske fórum z 3. storočia je založené prvým rímskym cisárom Augustom.
V období veľkého sťahovania národov od 5. do 10. storočia n. l. (Avari, Slovania, Góti) - bolo starobylé antické mesto zničené prichádzajúcimi ľuďmi a zemetrasením. Neskôr, za vlády Byzantskej ríše (tj. Východorímskej ríše), bol z pôvodných kameňov postavený dodnes zachovaný kostol sv. Donáta. Tento predrománsky kostol bol vybudovaný v 9. storočí. V súčasnej dobe je považovaný za najreprezentatívnejšiu stavebnú pamiatku starochorvátskej architektúry a je jedným zo symbolov Zadaru. Byzantská Dalmácia, zvlášť potom Zadar, bola v tom čase rovnako silná a dôležitá ako Benátky.
V roku 1069 n. l. pripojil chorvátsky kráľ Petar Krešimir 4. mesto Zadar k svojmu chorvátskemu štátu, ale zanedlho potom, čo o 20 rokov neskôr zomrel, sa stal Zadar súčasťou nového, uhorsko-chorvátskeho kráľovstva (v roku 1105).
Aj cez všetky nebezpečenstvá a útoky bolo obdobie od 11. do 14. storočia zlatým obdobím Zadaru. Jeho stredovekí obyvatelia boli skúsení obchodníci, diplomati a námorníci. Stavali sa kostoly, šľachtické paláce, kláštory a verejné budovy. Roku 1396 bola v Zadare otvorená prvá univerzita na chorvátskej pôde. Národné námestie (Platea magna) bolo stredom mestského života už od stredoveku, zvlášť potom v dobe renesancie. Na námestí sa dodnes nachádza Mestská veža (Gradska stráže) so zvonicou, kostol sv. Vavrinca (sv. Lovre) a palác Ghirardini s balkónom z 15. storočia.
Od 15. do konca 18. storočia bol Zadar pod nadvládou Benátok. Začiatkom 15. storočia sa v Zadare narodil slávny umelec a architekt Josip Juraj Dalmatinac, staviteľ katedrály sv. Jakova v Šibeniku (UNESCO). V 16. storočí prebiehali neustále boje s Turkami. Napriek tomu v Zadare kvitla kultúra. Päť studní pred Kapitánovou vežou (Kapetanova kula) pochádza z čias Tureckých útokov na mesto. Studne zabezpečovali vodu pre prípad dlhotrvajúceho obliehania. Voda je do studní vedená vodovodom z vnútrozemského Vranského jazera. Mestské hradby boli postavené v polovici 16. storočia. Ich súčasťou je Zemská brána (Kopnena vrata) - renesančné veľdielo benátskeho majstra M. Sanmicheliho. Zaujímavé sú tiež paláca Providurova, Grisogono, Nassis a Patrizio - príklady gotickej a renesančnej stavby.
Roku 1536 Petar Zoranića dokončil prvý chorvátsky román "Planine" (Hory). Už v roku 1771 mal Zadar trvalé nočné osvetlenie a v roku 1860 osvetľovali verejné petrolejky cez 300 rôznych miest v meste. Na Národnom námestí boli otvorené prvé kaviarne. V 18. storočí sa začal export likéru Maraskino, vyrábaného v Zadare podľa tradičného dalmatínskeho receptu z plodov a mladých listov višne maraska. Maraskinom zdravili na ulici Kelelarga (Široka ulica - tj. hlavná ulica v Zadare) Napoleona, ruského cisára Nikolu I. alebo Alfreda Hitchcocka. V roku 1797 Benátska republika padla.
V 19. storočí nadvláda patrila najskôr Francúzsku, potom Rakúsku. V tom čase študovali v Zadare medici, farmaceuti, chirurgovia, právnici, stavitelia aj geodéti. Po svetových vojnách sa Zadar vďaka turizmu a neúnavnej ľudskej práci začal zotavovať a znovu sa rozvíjať.
V roku 1920, po prvej svetovej vojne, sa stal Zadar súčasťou Talianska. Počas druhej svetovej vojny bol Zadar fašistickou pevnosťou, preto bol mnohokrát cieľom bombových útokov britského a amerického letectva. V roku 1944 bol Zadar pričlenený do novo vzniknutého štátu Juhoslávie. Taliani boli zo Zadaru vyhnaní a do mesta sa vrátili Chorváti. Po druhej svetovej vojne sa stal Zadar významným turistickým letoviskom. Turizmus prerušila až vojna v roku 1991, kedy Zadar trpel ďalším ničením a obliehaním. Začiatkom roku 1991, po týždennom boji s početnejšou srbskou armádou (Juhoslovanská ľudová armáda), sa Chorvátom podarilo Zadar ubrániť. Ale mnoho ďalších menších útokov pokračovalo až do konca vojny v roku 1995. Od tej doby sa Zadar plne zotavil a je jedným z najkrajších miest Stredomoria.
Z múzeí v Zadare sú najzaujímavejšie Múzeum antického skla, s približne dvoma tisíckami predmetov z rôznych archeologických nálezísk. V rámci múzea vedie mladá umelkyňa Antonija Gospić výtvarnú dielňu zameranú predovšetkým na výrobu šperkov zo skla.
Národné múzeum vzniklo zlúčením viacerých múzeí: umeleckej galérie, prírodopisného a etnologického múzea. Zvlášť zaujímavá je etnografická zbierka - nachádzajú sa v nej originálne národné hudobné nástroje z dreva, drôtov alebo kože. V zbierke šperkov okrem iného môžeme nájsť aj magický pás plodnosti alebo kroje predstavujúce minulosť, kultúru a zručnosť ľudí z okolia Zadaru a jeho ostrovov, vrátane Pagu.
Neďaleko mesta Zadar sa nachádza niekoľko menších ostrovov (Ist, Iž, Molat, Olib, Premuda, Rava a Silba). Aj keď v minulosti (a zvlášť v dobe nadvlády Benátok) boli lesy na týchto ostrovoch vyrúbané, nájdeme tu aj dnes veľa miest s krásnou prírodou a obnovujúcimi sa lesnými porastmi.
Najväčšími modernými zaujímavosťami Zadaru sú čarovné atrakcie Pozdrav slnku a Morský organ.
Pozdrav Slnku má tvar veľkého kruhu s priemerom 22 metrov a je zapustený do kamennej dlažby na nábreží. Skladá sa zo 300 sklenených dosiek, pod ktorými sú umiestnené fotovoltaické solárne moduly. Po západe slnka nastáva v tomto kruhu čarovná svetelná hra s farebnými efektmi.
Hneď vedľa Pozdravu slnku sa nachádzajú Morský organ, zvláštny hudobný inštrument, na ktorý hrajú vlny, príliv a odliv mora. Morské varhany sa skladajú z 35 rúrok s rôznym priemerom. Na nich sú umiestnené píšťaly, ktoré vydávajú 7 akordov zložených z 35 tónov. Tie sú vyludzované prúdom vzduchu vytláčaného v rúrkach vzdutými vlnami.
Každoročne na konci júla či augusta, za noci plného mesiaca, majú Zadarčania a ich hostia možnosť užívať si dalmatínsku hudbu a jedlo. Reštaurácie (chorvátsky "Konobe"), často otvorené len pre túto noc, servírujú domáce tradičné jedlá z čerstvých rýb, mušlí, domáceho syra a všetkého ďalšieho, čo príroda v okolí Zadaru poskytuje. Verejné osvetlenie zámerne celú noc nefunguje. Mesto je osvetlené len sviečkami a fakľami.
Mesto Zadar odporúčame navštíviť pri vašom pobyte na Zadarskej riviére alebo na ostrove Pag.
