Medzi hlavné intenzívne pestované byliny patrí levanduľa lekárska (Lavandula vera - chor. levanda). Jedná sa o bylinu cca 60 cm vysokú, trvalku (v najväčšej sile je cca 3-4 roky). Hlavnou oblasťou pestovania je ostrov Hvar. Levanduľa sa pestuje na Starigradskom polji a priľahlých svahoch. Pestovať sa vo veľkom začala tiež v poslednej dobe vo Slavónii.
Levanduľa sa pestuje predovšetkým pre kvet. Začína kvitnúť v druhej polovici júna a kvitne zhruba do polovice augusta. V tejto dobe je ostrov Hvar jednoducho nádherný. Levanduľové kvety sa zbierajú ručne, kosákom (zväzujú sa do snopov) v rôznom stupni kvitnutia (podľa toho, k čomu majú byť spracované). Napr. na terapeutické účely sa trhajú kvety ešte úplne nerozvinuté, spolu s listami. Pripravujú sa z nich čaje, kúpele, inhalujú sa. Zoznam chorôb, pri ktorých levanduľa pôsobí veľmi priaznivo, je dlhý, používa sa okrem iného pri depresiách a strese, chorobách ústnej dutiny, migréne alebo kašli.
Osvedčené sú aj vonné bylinné vrecúška so sušenou levanduľou. Zo šatníka vyženú mole a prevoňajú prádlo, pod vankúšom zase pomôžu lepšie zaspať. Alebo ich zaveste v kuchyni, ako pripomienku príjemného pobytu na Hvare. Najžiadanejšou a najviac platenou surovinou je levanduľový éterický olej, ktorý sa používa ako surovina pre výrobu parfumov a ďalších kozmetických prípravkov. Levanduľu je možné pestovať aj v našich podmienkach, väčšinou nevymrzne. Najväčším pestovateľom levandule je francúzska Provence.
Na extrakciu silice (esencie) je najvhodnejšie levanduľu zbierať v čase, keď je cca z 25 -30% odkvitnutá, v tej dobe má najväčšiu koncentráciu esencií (pojem olej je zavádzajúci, nejedná sa o klasický mastný produkt). K výrobe 15 kg oleja je potreba úrodu z cca 1 hektára levandule lekárskej. Pestujú sa aj iné odrody. V Chorvátsku predovšetkým levanduľa širokolistá - nevýhodou je malá výnosnosť. Rozšírený je kríženec oboch s veľkou výnostnosťou (avšak cena nie je tak veľká, ako u esencie z levandule lekárskej - pravej) - Levantin. Z jedného hektára sa získa až 100 kg oleja.
V zásade sa používajú dva technologické postupy - destilácia a extrakcia pomocou rozpúšťadiel. Destilácia je však rozšírenejšia aj ekologickejšia. Destilovaný materiál (v našom prípade kvety levandule na cca 30 cm stebla s niekoľkými listami) sa vloží do destilačného prístroja. Pod materiálom je ohrievaná voda, para prechádza rastlinami, prechádza ďalej kondenzačným bubnom a zbiera sa do nádoby, kde sa využíva hmotnosti jednotlivých prvkov. Tu sa nechá všetko odstáť, silice ľahšia ako voda sa usadí na povrchu a dá sa ľahko oddeliť, ťažší olejovitý produkt sa naopak usadí dole a oddelí sa podobným spôsobom. Voda použitá na destiláciu zostane "voňavá" a ďalej sa môže predávať ako levanduľová voda. Podobný postup sa používa pri získavaní silíc z okvetných lupeňov ruží, pomarančových kvetov, jazmínu atď.
Ďalšou veľmi rozšírenou bylinou na chorvátskom pobreží je rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis - chor. ružmarin). Bylina je trvalka, dorastajúca v dobrých podmienkach až 2 m výšky. Je to stále zelená veľmi aromatická bylina hojne používaná predovšetkým v stredomorskej kuchyni ako korenie. Pre výrobu éterického oleja sa používajú drobné modrofialové kvietky, ktoré sa zbierajú ručne. Esencia sa používa opäť pre výrobu parfumov, je ešte drahšia ako levanduľová. Na lekárske účely sa užívajú v tieni sušené kvietky a listy zlepšujúce okrem iného krvný obeh, činnosť pečene a žlčníka. V Chorvátsku je veľmi obľúbená tzv. kraljičina vodica, destilát rozmarínového oleja, ktorý sa vyrába v lekárňach z mladých vrcholkov rozmarínu. Rozmarínu sa bude dariť i na Vašej záhradke, ale je vhodné ho na zimu preniesť do haly. Ani obalenie nezaručí, že vonku nezmrzne.
Pestujú sa aj ďalšie byliny u nás známe a využívané nielen kvôli liečivým účinkom, ale aj v kuchyni. Šalvia lekárska, materina dúška, harmanček, tymián, fenikel a mnohé ďalšie.
S bylinami je späté aj včelárstvo, ktoré svojou tradíciou patrí až do rímskych čias, ako o tom svedčia mnohé archeologické nálezy. Dnešné včelárstvo sa však od rímskeho veľmi líši. V súčasnej dobe je na ostrove okolo troch tisíc úľov, väčšinou mobilných, a počíta sa, že sa včelárstvom zaoberá okolo 130 včelárov. Hvarský med je stále žiadaným vývozným artiklom. Okrem už uvedených druhov medu pochádza z ostrova ešte med vresový a med z arbutus. Všetky druhy medu sa vzájomne líšia farbou, chuťou, vôňou a konzistenciou. Podobne tomu je aj v ostatných častiach Chorvátska, kde sa byliny pestujú. Skúste napríklad med figový - zvláštne, nezvyčajný, ale možno vám práve ten zachutí.
Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!
