Spojenie s pevninou zabezpečuje pravidelné trajektové spojenie (aj pre autá) zo Splitu do prístavu Rogač. Odtiaľ vystúpime po ceste serpentínami do nadmorskej výšky cca 240 m, kde sa nachádza Grohote, najväčšia osada ostrova. Ak sa dáte juhovýchodne po hrebeni, dôjdete postupne do najkrajších zátok Nečujam a Stomorska. Na západnej strane potom je vyhľadávaná osada v zátoke Maslinica. Po ceste budete prechádzať ďalšími menšími obcami - Gornje, Srednje a Donje Selo.
Šolta sa bude páčiť tým návštevníkom, ktorí hľadajú pokojnú dovolenku v krásnej prírode, s možnosťou spoznať ostrov a užívať si pohostinnosť miestnych obyvateľov. Ubytovanie je možné predovšetkým v súkromných domoch jednak priamo na Šolte, tak i na malých ostrovčekoch okolo. Tam Vás dopravia loďkou. Jediný turistický komplex na Šolte je vybudovaný v osade Nečujam. Jedná sa o kaskádové apartmánové domy vybudované v rovnomennej zátoke. Stredisko je vybavené bazénom a tenisovými kurtmi. Kúpanie je možné na príjemnej menšej kamienkovej pláži priamo pod komplexom. Pláž býva preplnená, odporúčame využiť lodné taxi a navštíviť prázdnejšie pláže na blízkych ostrovčekoch. Ak miniete odbočku do Nečujam, dôjdete do zátoky Stomorska.
Ostrov Šolta bol osídlený už v prvom tisícročí pred n. l., a to najprv Ilýrmi. Neskôr sa tu objavili Gréci, ktorí ostrov nazývali Olyntha. Pre Rimanov to potom bola Solenta. Z týchto období sa zachovalo pomerne dosť pamiatok, napr. zvyšky rímskych vidieckych usadlostí a mozaík. Keď sa Avari so Slovanmi vyvrátili na pobrežné mesto Salonae (Solin pri Splite), utiekla časť obyvateľov do bezpečia na Šoltu. V stredoveku trpel ostrov nájazdmi pirátov z Omiša a Benátčanov. Stredoveké pamiatky, väčšinou staré kostolíky, sú v lokalitách Sveti Mihovil, na grohotskom poli, v Nečujmu a nad Stomorskou (trosky benediktínskeho kláštora). V 16. storočí, po páde pevnosti Klis do tureckých rúk, prijala Šolta druhú utečeneckú vlnu, utečencov pred Turkami.
Šolta bola za druhej svetovej vojny ťažko postihnutá - okupanti násilím vysťahovali všetko obyvateľstvo z ostrova.
Pre hospodárstvo Šolty má hlavný význam poľnohospodárstvo, najmä pestovanie vínnej révy a olivovníkov, a tiež rybolov. Najvyšší vrch ostrova je Vela Straža (237 m). V západnej časti vnútrozemia sa rozkladá pomerne rozsiahle úrodné pole (6 km dlhé a 2 km široké), kde sa pestuje južné ovocie, vínna réva a olivovníky. Severné pobrežie je väčšinou porastené tzv. makchiou (husté krovité porasty), juhozápad má okrem makchie aj nízky ihličnatý les. Východnú časť tvorí takmer holý kamenitý terén.
Včelárstvom je ostrov preslávený už od rímskych dôb - med zo Šolty platil vždy za mimoriadnu pochúťku. V posledných desaťročiach naberá na význame cestovný ruch.
Maslinica je malá obec v rovnomennej zátoke, chránená niekoľkými ostrovčekmi. V okolí je niekoľko menších zátok s príjemnými kamienkovými plážami. Najstaršou stavbou je opevnená hranolová veža (kula) zo 17. storočia, ku ktorej bol v 18. storočí pristavaný splitskou rodinou Marchiových barokový zámok Avlija. V 60. rokoch bol i s vežou premenený na jednoduchý hotel rovnakého mena. Na ostrovčeku Stipanska je zrúcanina starokresťanskej baziliky. Ako na celom ostrove sú tu výborné podmienky pre jachting a potápanie.
Nečujam - pôvodne jedinou stavbou v zátoke Nečujam bolo niekdajšie letné sídlo splitského patricija Balistrića, ktorého priateľ, humanistický učenec, básnik a filozof Marko Marulić, tu rád pobýval. Vo vilke, ktorá bola častým básníkovým letným domovom, je jeho malé pamätné múzeum. V 60. rokoch tu bolo vybudované uratické stredisko. V súčasnej dobe je komplex rozpredaný po malých častiach do súkromného vlastníctva a je dostupný ďalej turistom.
Grohote - najstaršie sídlo na ostrove, administratívne stredisko ostrova. Pozoruhodná stará dedinská architektúra. Niektoré domy sú dodnes opevnené. Obec je známa aj svojimi naivnými maliarmi. Predáva sa tu preslávený šoltský med a propolis.
Rogač - 3 km na severnom pobreží ostrova je najväčší prístav. Odtiaľ vedie cesta do ostatných miest na ostrove. V prístave stojí opevnený zámok - kaštel zo 17. storočia so strieľňami. V zátoke Banje sú zvyšky rímskej stavby a vodné nádrže. Pobrežie je tu veľmi členité, poskytuje priaznivé podmienky na kúpanie. Okolité zátoky využívajú predovšetkým jachtári a surferi. Rogač je tiež prístavom pre trajekt.
Stomorska - obec a malé letovisko (120 obyvateľov) na severovýchodnom pobreží ostrova Šolta. Živobytie tu nachádzajú obyvatelia v poľnohospodárstve a cestovnom ruchu. Vedú odtiaľ cesty do ostatných miest na ostrove. Stomorska je najstaršia prímorská osada na Šolte a súčasne najstaršie letovisko (v r. 1938 hotel Olint). Nad osadou, vo svahu kopca Vela Straža, stojí barokový mariánsky kostol Gospa u Borima z 18. storočia. Pri ňom je cintorín s fragmentami antických sarkofágov.
Najlepšie kúpanie na Šolte je v malých blízkych zátokách na juhu ostrova - Livka, Travna, Stračinska, Grabova - kamienky. Dobré kúpanie je aj pri osade Gornja Krušica.
