Ostrov Korčula patrí k skupine jihodalmatských ostrovov a je šiestym najväčším ostrovom v Jadranskom mori vôbec (Mljet, Lastovo, Elafitské ostrovy - Šipan, Lopud, Koločep a ďalšie malé ostrovčeky). Ako všetky dalmátske ostrovy aj Korčula má pretiahnutý tvar približne súbežne s pobrežím. Východná a západná časť je pomerne nízka, v centrálnej časti dosahuje výšku cez 550 m. Najvyššou horou je Klupca (569 m). Ostrov do roku 1998 pokrývali z veľkej časti lesy. Ovšem rozsiahle požiare zničili veľkú časť porastov v centrálnej časti, postihnuté boli aj osady Blato a Smokvica.
 |  |
| Mesto Korčula | Prístav mesta Korčula |
Od ďalšieho veľkého ostrova Hvar je Korčula oddelená Korčulanským prielivom a od polostrova Pelješac potom Pelješackým prielivom. Rozloha Korčuly je 279 km2 a obýva ho približne 17.000 obyvateľov. Je cca 47 km dlhá a v priemere cca 8 km široká. Jej pobrežie je pomerne členité a zátoky poskytujú krásne pláže na kúpanie. Najväčší záliv Vela Luka je v jeho západnej časti, ostatné zálivy sú napospol menšie (Tri luke, Brna, Meja ai). Skupiny ostrovčekov obklopujú pobrežie pri východnom cípe ostrova (Badija, Majsan, Planjak, Vrnik, Sutvara a ďalšie), aj pri západnom cípe (Ošjak, Proizd ai.).
Klíma je tu mierne, s priaznivými podmienkami pre poľnohospodárstvo, ku ktorému sa využíva niekoľko veľmi úrodných polí (Čarsko polje, Blatsko polje a ďalšie). Pestuje sa tu veľmi kvalitná vínna réva, južné ovocie a olivy, mandle a pod. Práve odtiaľ pochádzajú veľmi obľúbené vína, napr. Pošip, Rukatac, Plavac, Grk a niektoré ďalšie. Ostrov je porastený stredomorskou vegetáciou, zaujímavosťou sú aj píniové lesy v niektorých oblastiach ostrova. Časť ostrova je hornatá, najvyšším vrcholom je hora Klupca (568 m) a Kom (510 m).
 |  |
| Tvrz Forteca nad mestom Korčula | Podobizeň Marca Pola, mesto Korčula |
Turizmus má na ostrove dlhoročnú tradíciu a vďaka priaznivej klíme je Korčula navštevovaná aj mimo hlavnú sezónu. Medzi najvýznamnejšie strediská na pobreží patria mestečká Korčula, Vela Luka, Lumbarda, Brna, Prižba. Vo vnútrozemí sú to potom osady Žrnovo, Pupnat, Čara, Smokvica aj Blato, Račišće. Ubytovanie je na Korčuli možné v hoteloch a v súkromí a je na vysokej úrovni. Kempy tu prakticky nie sú.
Športové vyžitie je možné vo všetkých oblastiach. Dobré podmienky sú pre všetky vodné športy i potápanie.
Malá osada a dosť hlboká zátoka na južnom pobreží ostrova Korčula, 4 km od vnútrozemskej obce Smokvica, ktorej je Brna prístavom. V poslednej dobe sa rozvíja ako malé letovisko. V blízkosti Brny, v zátoke Istruga je liečivé bahno, ktoré sa zatiaľ využíva voľne, neorganizovane. Aj tu sa môžete stretnúť s ľudovou slávnosťou vychádzajúcou z dávnej minulosti. V neďalekej Smokvici sa konajú známe tunajšie tradičné rytierske hry Kumpanija, v ktorých miestne vojsko - domobrana, tj. miestne kumpanija, predvádza svoju pripravenosť brániť v boji svoj domov a rodiny. Kumpanija má svoj pôvod v čase tureckého ohrozenia, kedy obrana na ostrovoch bola prevažne v rukách miestnej domobrany = kumpanije. Hry majú na ostrove starú tradíciu, okrem Smokvice sa konajú na ďalších štyroch miestach (v Pupnatu, Žrnovu, Blatu, a v Čaře).
Ubytovanie je možné v hoteli Feral alebo v súkromí. Na kúpanie je upravené miesto pri hoteli Feral, lepšie je však využiť pláže v malých blízkych zátokách alebo priľahlých ostrovčekoch.
Z vnútrozemských dediniek je zaujímavý napr. Pupnat. Má cca 500 obyvateľov, leží vo východnej časti ostrova pri hlavnej ostrovnej ceste. Okolie Pupnatu je veľmi úrodné, pestuje sa vinná réva, ovocie, zelenina, olivovníky. Turisti z Korčuly sem jazdia s obľubou nakupovať miestne poľnohospodárske výrobky: víno, rakiju, olej, ovocie, med, klobásy, pršut. Ubytovanie je možné iba v súkromí, vzdialenosť k moru je cca 3 - 4 km. Ak vám nebude vadiť dochádzanie za kúpaním, je to ideálne miesto. Môžete využiť každý deň inú zátoku v okolí. K niektorým vedú lokálne úzke cestičky, k niektorým iba chodníky. Pláže sú okruhliakové s pozvoľným vstupom do vody (Pupnatska Luka, Ripna, Bačva a niektoré ďalšie). Rovnaký charakter majú aj ďalšie vnútrozemské dedinky.
Na ostrov sa dostanete trajektom. Najľahšie a najjednoduchšie spojenie je zo Splitu do prístavu Vela Luka (trajekt ďalej pokračuje na ostrov Lastovo). V priebehu letnej sezóny je ostrov spojený trajektmi i do niektorých talianskych prístavov. Ďalšie spojenie je potom z Drveniku (Drvenik - Korčula-Dominće) a z polostrova Pelješac (Orebić - Korčula-Dominće). Vo Vela Luke má tiež zastávku diaľkový trajekt na trase Rijeka - Zadar - Split - Vela Luka - Dubrovník. Po ostrove sa potom môžete jednoducho pohybovať po miestnych komunikáciách. Hlavná cestná trasa vedie naprieč ostrovom od Lumbardy po Vela Luku a je pomerne kvalitná.
Prečítajte si tiež článok o histórii ostrova Korčula.
