Po stáročia boli Nerežišća správnym, cirkevným a hospodárskym centrom ostrova. Nie je preto divu, že tu od 10. storočia sídlili i bračské kniežatá a šľachta. Najmä v druhej polovici 18. storočia zaznamenali Nerežišća prudký nárast počtu obyvateľov. Svoj význam si Nerežišća udržali až do roku 1828, kedy úlohu správneho centra ostrova prevzal Supetar.
Dnes sú Nerežišća populačne jednou z najmenej obývaných obcí na ostrove. V Nerežišćiach a susedných osadách Donji Humac a Dračevica, ktoré Nerežišćiam administratívne prislúchajú, žije dohromady menej než 1000 stálych obyvateľov. Teritoriálne pripadá Nerežišćiam taktiež osada Murvica na južnom pobreží ostrova (5 km od Bolu), v ktorej blízkosti sa nachádza krasová jaskyňa Dračeva špilja (Dračia jaskyňa). Nerežišća sú takisto východiskovým miestom pre výlet ku kamennému oblúku Koloč alebo k jedinečnému skalnému kláštoru Blaca.
Malebnosť Nerežíšć podtrhávajú kamenné domy a úzke uličky. Hoci dnes pôsobia Nerežišća ako malá pokojná dedinka, nájdete tu hneď tri námestíčka. Na každom z nich stojí významná cirkevná pamiatka.
Nerežišćiam dominuje kostol Panny Márie Karmelskej (crkva Gospe od Karmela) s barokovým priečelím. Historici považujú tento kostol za najvýznamnejšiu cirkevnú pamiatku na Brači. Kostol z 13. storočia bol niekoľkokrát prestavovaný a rozširovaný. Svoju konečnú podobu získal v 18. storočí, kedy bola postavená aj typická zvonica. V kostole sa nachádza 8 oltárov. Monumentálny hlavný oltár je postavený z rôznofarebného mramoru. Významný je takisto organ slávneho staviteľa Petra Nakića, ktorý skonštruoval organy v mnohých kostoloch v Chorvátsku i v Taliansku. V období od 16. do polovice 19. storočia boli v kostole a jeho okolí ukladané pozostatky zosnulých. Kostol nájdete na najvýchodnejšom z troch miestnych námestí.
Turisticky najatraktívnejší kostol sv. Petra a Pavla (crkva sv. Petra i Pavla) stojí na najzápadnejšom námestí v Nerežišćiach. Pochádza z prelomu 13. a 14. storočia. Oltár zhotovil bračský sochár Nikola Lazanić v 16. storočí. Malý kamenný kostolík sa stal raritou obce. Vďaka prírodnej zvláštnosti je najčastejšie fotografovaným objektom v dedine. Z apsidy kostola totiž vyrastá miniatúrna borovica stará viac ako 200 rokov. Zakrpatený exemplár borovice čiernej je chránený ako prírodná vzácnosť.
Na centrálnom námestí obce sa nachádza kostol sv. Margaréty (crkva sv. Margarite) z polovice 14. storočia. Kostolík s jednoduchou rozetou na priečelí a jedným zvonom pôsobí na prvý pohľad celkom nenápadne, akoby sa skrýval za múrom mohutného susedného kamenného domu. Každoročne ale hrá dôležitú rolu pri miestnych oslavách. Kostol je totiž zasvätený ochrankyni obce sv. Margaréte, ktorej sviatok pripadá na 13. júla. Do okolí kostolíka na centrálnom námestí sa sústreďuje aj hlavná občianska vybavenosť Nerežíšć. Nájdete tu obchody, reštaurácie, poštu a bola tu postavená i radnica.
Najreprezentatívnejšou budovou v Nerežišćiach bol po dlhé stáročia kniežací palác – sídlo benátskeho miestodržiteľa. V pôvodnom starom paláci sídlil benátsky miestodržiteľ (tzv. knieža) so všetkými svojimi úradníkmi. Palác stál na najvýchodnejšom z troch miestnych námestíčok blízko kostola Panny Márie Karmelskej. V paláci sa nachádzal kniežací úrad, sála radných, vojenská posádka i väzenie. Na fasáde paláca sa vynímali gotické okná, strieľne a okrídlené levy odkazovali na Benátsku republiku. Na strane paláca smerom ku kostolu Panny Márie Karmelskej stála hodinová veža a obďaleč kamenný stĺp na vyvesenie vlajky, opäť zdobený benátskymi symbolmi.
V 15. storočí sa kniežací palác rozdelil do dvoch budov. V starom paláci zostal benátsky miestodržiteľ a do novej budovy sa presunuli radní. Stavba nového kniežacieho paláca (tzv. mestskej lodžie) pre potreby súdnych procesov začala v roku 1431. Nad zasadacou sálou šľachtickej rady a ľudového zhromaždenia bol vytesaný mravný nápis z roku 1545. Pripomínal radným, aby riešili všetky občiansko-právne spory umiernene a snažili sa vyvarovať súdom: „Pri občiansko-právnych sporoch sa rodia nepriateľstvá, ktoré spôsobujú telesné rany. Plytvá sa peňažnými prostriedkami. Unavuje sa duša a preťažuje telo. Zo sporov pramenia mnohé nespravodlivé pochybenia. Často tí, ktorí sú presvedčení o svojom víťazstve, spor nakoniec prehrajú. A aj keby ho vyhrali, keď sa vezme do úvahy vynaložená námaha a náklady, v skutočnosti ničoho nedosiahli. Nech vládne Boží mier. 1545.“
V roku 1645 zasiahol starý kniežací palác požiar. Palác bol ale opäť obnovený. Napriek tomu sa ani jeden z kniežacích palácov do súčasnosti nedochoval. Celý komplex (kniežací palác, mestská lodžia a hodinová veža) bol zničený v roku 1902 behom stavby novej školnej budovy.
V Nerežišćiach sa nachádzali i ďalšie šľachtické domy a veľkolepé stavby. Z dochovaných môžeme menovať napríklad dom rodiny Garafulićov s gotickými oknami a strieľňami alebo barokový palác rodiny Harašićov.
Severne od Nerežíšć v ranorománskom kostolíku sv. Juraja (crkva sv. Jure) stojaceho na rovnomennom kopci (Jurjevo brdo) je dochovaný jeden z najkrajších reliéfov na ostrove. Reliéf vyobrazuje mladého rytiera Juraja, ako pri východe z jaskyne zabíja draka. Autorstvo sa pripisuje bračskému sochárovi Nikolovi Lazanićovi, ktorý je tiež autorom oltára v kostole sv. Petra a Pavla v Nerežišćiach.
