Postavili ho hlaholskí mnísi v nadmorskej výške 250 m, ktorí sem utiekli pred Turkami z pevniny. Pre používanie dostali jaskyňu zvanú Ljubitovica a priľahlé pusté územie. Vybudovali jaskynný kostol a postupne pristavovali komplex budov akoby vrastených do tamojšej skalnej scenérie.
Pre miesto samé bol príchod mníchov začiatkom nového rozvoja. Mnísi sa stali dobrými hospodármi na získanom území. Založili aj školu, kde poskytovali vzdelanie deťom z priľahlých osád. V polovici 18. storočia došlo v kláštore k požiaru. O 30 rokov neskôr naopak k veľkému krupobitiu a povodni. Obe tieto katastrofy znamenali po 200 rokoch úpadok prosperujúceho hospodárstva v oblasti a čiastočný odchod mníchov.
V priebehu rokov získal kláštor súčasnú podobu a dnes je v kláštorných sieňach uložená bohatá knižnica, predovšetkým s cennými astronomickými výtlačkami (posledný predstavený Niko Miličević bol uznávaným astronómom), archív, tlačiareň, múzeum zbraní a hodín. Zaujímavá je i hvezdáreň s obrovským teleskopom, ktorý bol po roky najväčším v Chorvátsku. Po smrti posledného predstaveného (1963) mníšska komunita zanikla. Za zmienku stojí aj renesančný kostol zo 17. storočia.
Najpohodlnejšie sa ku kláštoru dostanete autom na juhovýchod od Supetaru (odbočka z cesty Nerežišća-Vidova hora). Auto tu musíte bohužiaľ zanechať a na cca dvojhodinovú cestu sa musíte ďalej vydať pešo.
Komplex je prístupný v sezóne pre turistov každý deň.
