Rozhodujete se letos pro některý z ostrovů v Chorvatsku? Shlédnutím těchto pláží ostrova Brač nejspíš budete mít jasno. Méně frekventovaná místa, krásná příroda, vinice, duch ostrova, památky, vynikající kuchyně. Každý si najde to svoje!
Poblíž městečka Bol na ostrově Brač se nachází snad nejznámější pláž v celém Chorvatsku – pláž Zlatni rat, dlouhá přes 630 m. Česky se jí říká Zlatý roh nebo Zlatý mys. Navzdory mnohým mylným představám o písečné pláži je Zlatni rat pláží oblázkovou.
Na tomto ostrove sa nachádza aj najvyšší bod na ostrovoch Jadranského mora, 778 m vysoká Vidova gora (Hora sv. Víta). Ostrov obýva cca 14.000 obyvateľov. Na ostrove je 21 dedín. Najväčšia z nich je obec Supetar. Do obce Supetar je spojenie trajektom z Makarskej, zo Splitu potom do obce Sumartin na druhej strane ostrova. Spojenie na ostrov je v letných mesiacoch od roku 1993 charterovými letmi na letisko Veško polje. Pristávať tu môžu lietadlá s cca 100 cestujúcimi.
Osídlenie ostrova Brač je preukázateľné z archeologických nálezov už z paleolitu. O tom svedčia nálezy z jaskyne Kopačina. Ďalšie nálezy ukazujú na osídlenie ilýrskymi kmeňmi v dobe bronzovej a železnej. Brač bol v priebehu dejín ako celé územie Chorvátska súčasťou niekoľkých štátnych útvarov. Na začiatku nášho letopočtu bol ostrov osídľovaný Rimanmi a neskôr bol pod správou Byzantskej ríše. V roku 925 sa Brač stal súčasťou stredovekého chorvátskeho štátu. Neskôr patril pod správu Benátskej republiky s krátkymi obdobiami vlády Uhorského a Bosnianskeho kráľa. Po podrobení Benátok Napoleonom sa Brač stal na krátko administratívnou súčasťou Francúzska. V roku 1807 ovládla ostrovy Brač a Korčula s pomocou ruského námorníctva Čierna Hora. Viedenský kongres v roku 1814 rozhodol o pripojení Brača k Rakúsku. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Počet obyvateľov začiatkom 20. storočia dramaticky klesol v dôsledku silnej emigrácie. V roku 1941 okupovalo ostrov Taliansko. Po jeho kapitulácii v roku 1943 obsadili ostrov v júni 1944 nemecké vojská. Po oslobodení bol ostrov súčasťou Juhoslávie až do získania nezávislosti Chorvátska v roku 1991.
 |  |
| Postira, ostrov Brač | Pláž Zlatni rat (Zlatý roh) - Bol, ostrov Brač |
V znaku ostrova Brač môžeme vidieť motív dvoch vzpínajících sa capov. Tento motív bol prevzatý z ilýrskeho šperku nájdeného na ostrove. Ostrov Brač je tiež známy ako miesto, kde sa choval dobytok. Meno sa údajne odvodilo od talianskych výrazov pre rohatý dobytok. Mohli by sme prijať aj vysvetlenie z oblasti mýtov: Antenor z Tróje vraj tajne pohostil Odyssea a Meneláa a súhlasil s tým, aby unesená Helena bola vrátená Helénům. Po gréckom dobytí Tróje mu Gréci ušetrili život a odviedli ho do Ambracie. Odtiaľ odplával na ostrov, ktorý po vzore (Am)bracie pomenoval Bracija (= Brač). So sebou priviedol pastiera Braka, námorníka Elafa, ktorý pri dnešnom Bole založil mesto Elaphusa, a poľnohospodára Silena. Silen na ostrov priniesol vínnu révu a olivu spolu s nejakou kuklou, z ktorej sa vykľul - svrček.
Ostrov Brač je ako všetky ostrovy jadranského súostrovia tvorený prevažne vápencami. Celé územie je v podstate krasovou oblasťou. Najznámejšími krasovými javmi je Dračia jaskyňa (Zmajeva špilja) pri obci Murvica a jaskyňa Kopačina južne od Supetaru. Významné sú tiež tri jaskyne s významom pre potápanie - jaskyne Maňajama 1 a Maňajama 2, objavené českými potápačmi neďaleko mora a potom už dlhšiu dobu známou podmorskou priepasťou Lučica v rovnomennej zátoke. Inak tvoria krasové javy na Brači typické tvary ako škrapy, doliny, polje, závrty a priepasti. Tunajšia priepasť Jama kod Matešić stana pri obci Hum predstavuje svojimi 260 m hĺbky 49. najhlbšiu priepasť Chorvátska.
Preslávený je bračský mramor, ktorý sa od antiky využíva ako stavebný materiál. Bol z neho vybudovaný napríklad preslávený Diokleciánov palác v Splite, z neskoršej doby potom je zrejme najznámejšou budovou Biely dom vo Washingtone. Kamenárske remeslo sa zachovalo dodnes v okolí osady Pučišća, kde je lom a kamenárska škola.
 |  |
| Kláštor Blaca - ostrov Brač | Výrobky z mramoru - ostrov Brač |
Stredomorské podnebie ostrova zaisťujú teplé, suchá letá a krátke a daždivé zimy s priemernou teplotou okolo 9 stupňov. Snehové zrážky sa objavujú veľmi zriedka a nie sú trvalého rázu. Ostrov Brač je veľmi slnečný, priemerná dĺžka slnečného svitu je 2 700 hodín ročne. Teplota mora dosahuje v letných mesiacoch 24 -26 stupňov. V zime neklesá pod 14 stupňov. Počasie na tomto chorvátskom ostrove Brač ovplyvňujú pravidelné vetry vanúce na Jadrane. Chladná, severná bora, južné teplé jugo a v letných mesiacoch denný a nočný príjemný mistrál.
Hrebeň ostrova sa nesymetricky zdvíha. Postupne a mierne klesá k severu, náhle a prudko k juhu. Ostrov Brač je pokrytý stále zeleným hustým porastom kríkov (tzv. makchie), ktorý je bohatší a hustejší v prímorskom pásme. Tento porast je tvorený dubom cesmínovým, borievkou, cezmínou ostrolistou, planikou, pistáciou, rozmarínom a vresmi. Vo vyšších polohách je tento plášť redší a chudobnejší. Lesy zaberajú štvrtinu povrchu ostrova Brač (26,5%). V prímorských oblastiach je veľmi rozšírená prímorská borovica a na výšinách nad 400 m prevláda čierna borovica, dub, hrab a jaseň. Výrazným prvkom ostrova sú rozľahlé plochy skalnatej krajiny s početnými údoliami, ostrými a hlbokými priehlbinami, údolia prerušovanými suchými úvalmi. Na skalnatých plochách rastú trsy voňavej liečivej šalvie, paliny, slezu, smile, vresu a bodliaku. Do oka padnú aj kytice levandule. Po celé stáročia sa pracovité roľnícke ruky Bračanov drásaly do krvi odstraňovaním kameňov, vytvárajúc kúsky poľa a tvoriac terasovité pozemky, na ktorých Bračania vytrvalo vysádzali vinohrady a olivové háje. Hromady kamenia na ostrove sú trvalou pamiatkou na prácu Bračanov s kameňom.
Život na ostrove ovplyvňoval vždy nedostatok sladkej vody. Pramene sú len v okolí Bolu na juhu. Dažďová voda sa práve vďaka bezpočetným puklinám vo vápenci stráca v podzemí a podzemnými "potôčikmi" vyteká do mora. Všetka sladká voda je privádzaná na ostrov Brač podmorským vodovodom vybudovaným v polovici minulého storočia. Inak sa voda dovážala loďou. Pre nedostatok vody je ostrov z hospodárskeho hľadiska len ťažko využiteľný. Na začiatku minulého storočia sa začalo rozvíjať dnes najvýznamnejšie odvetvie - turistický ruch. Ďalej sa pestujú olivy a vinná réva. Významná je tiež už spomínaná ťažba vyhláseného bračského mramoru a ďalej rybolov.
Obce a osady na Brači si do dnešnej doby zachovali čiastočne neporušený typický dalmatínsky ráz. Brač je zaujímavý pre svoje početné staviteľské pamiatky - ilýrske (kyklopské) hradby, opevnené sídliská zvané gradiny, nízke chyže kruhového pôdorysu z miestneho lomového kameňa zvané bunje, poskytujúce pastierom úkryt pred nepohodou. Z obdobia Ríma tu zostali početné sarkofágy, dve mauzólea a zvyšky ďalších stavieb. Starokresťanskú epochu reprezentujú pozostatky svätýň, obdobie starochorvátske jedenásť starobylých kostolíkov z 9. až 12. storočia. Tie stoja väčšinou na návršiach a je od nich krásny rozhľad. K najpríťažlivejším pamiatkam patrí skalný kláštor v juhozápadnej časti ostrova a Dračia jaskyňa pri Murvici na južnom pobreží.
Na Brači nájdete rôzne typy pláží - od tých s jemnými okruhliakmi s pozvoľným prístupom do vody, cez upravené betónové pláty po skalnaté pobrežie. Približne 4 km východne od letoviska Postira nájdete piesočnú pláž Lovrečinu. Všade však nájdete more v okúzľujúcich farbách. Brač je tiež vyhláseným miestom pre všetky vodné športy. V mestečku Bol je zázemie pre tenistov, vyznávačov windsurfingu a tiež vyhlásená pláž Zlatni rat.
