Národný park Severný Velebit je vymedzený riekou Zrmanja na juhu a priesmykom Vratnik na severe. Dĺžka národného parku je cca 140 km a šírka sa pohybuje od 30 do 40 km. Chorvátske pohorie Velebit tvoria striedavo pusté skaly a zalesnené oblasti. Podnebie je tu pomerne "nevľúdne" vďaka vetru bora.
Návštevníci národného parku by si mali uvedomiť, že tu nejde o ľahké prechádzky a je potrebné sa na tunajšie túry dobre vybaviť, pretože sa budú pohybovať vo výškach nad 1500 m. Najznámejšou turistickou cestičkou je Premužićeva staza, ktorá vedie od severu k juhu. Chodník je veľmi dobre značený a upravený, dlhý cca 50 km. Najvyšším vrcholom je Vučjak s výškou 1645 m. Počas turistiky v Severnom Velebite môžete obdivovať nádherné vápencové útvary (Rožanski kukovi) a skalné prsty (Bačić kuk). Treba mať tiež na pamäti, že Severný Velebit je domovom medveďa hnedého - žije ich tu cez 500.
V roku 1978 bolo územie Severného Velebitu zaradené do siete biosférických rezervácií UNESCO. Uvádza sa, že tu rastie 2700 druhov rastlín, z ktorých 78 je endemických.
Za zmienku stojí objav jaskyniarov z roku 1994. Bola tu objavená najhlbšia jaskyňa na území Chorvátska (a zároveň deviata najhlbšie na svete), Lukova jaskyňa (chorvátsky nazývaná Lukina jama). Jaskyňa je hlboká neuveriteľných 1392 m.
V dĺžke cez 100 km sa od mesta Senj až po mesto Zadar tiahne prírodný park Velebit. V ňom sa nachádzajú dva národné parky - Severný Velebit a Paklenica.
Po celom Velebite nájdeme množstvo rôzne veľkých kostolov a kaplniek. Väčšina z nich má jednoduchú stavebnú štruktúru. V minulosti hrali tieto stavby dôležitú úlohu pre miestnych pastierov a niektoré sa využívajú dodnes. Ukážkou takejto stavby je kaplnka sv. Frane v Podpragu nad Sv. Rokom. Túto kaplnku nechal postaviť rakúsky cisár v roku 1932 na ceste spájajúcej severnú a južnú stranu Chorvátska, rozdelenú Velebitom.