Patrónom Sukošanu je svätý Kasián Imolský (204-304), po ktorom letovisko dostalo meno. Svätý Kasián (lat. Sanctus Cassianus) bol podľa kresťanskej náuky rímskym liečiteľom, biskupom v južnom Tirolsku a predovšetkým sa preslávil ako učiteľ a mučeník. Pri prenasledovaní kresťanov za vlády cisára Diokleciána zomrel mučeníckou smrťou v talianskej obci Imola, kde bola nad jeho hrobom o mnoho storočí neskôr postavená katedrála. Niekedy sa uvádza, že bol ubodaný špicatými písacími potrebami svojich pohanských žiakov. Svätec je patrónom učiteľov, stenografov a cirkevných hodnostárov. Sviatok sv. Kasiána sa v Sukošane oslavuje 13. augusta. S menom ochrancu obce sa stretnete takmer na každom kroku. Jeho meno nesie kostol v starom centre, odkazujú naňho hudobné slávnosti. Dokonca aj erb zobrazuje patróna Sukošanu. Na modrom erbu je znázornená ruka v zlatom rukáve so strieborným písacím perom a v hornej časti zlatá kotva. Práve ruka s perom je atribútom sv. Kasiána. Zlatá kotva symbolizuje záliv Zlatna luka, okolo ktorého letovisko vzniklo a kde tiež leží najväčší chorvátsky jachtársky prístav.
Z historických pamiatok môžete v Sukošane zhliadnuť starú mestskú bránu tzv. Gornja vrata, niekoľko kostolov, arcibiskupský letohrádok zvaný Palac a kamenný erb zadarského arcibiskupa Vicka Zmajevića, ktorý nájdete naproti letohrádku na schátralej budove nazývanej Biskupija.
 |
| Palac - pozůstatky arcibiskupského letohrádku |
Typickú historickú pamiatku Sukošanu predstavujú pozostatky arcibiskupského letohrádku tzv. Palac. Letohrádok nechal postaviť v druhej polovici 15. storočia zadarský arcibiskup Matheo Valaresso na umelo vytvorenom ostrovčeku uprostred zátoky naproti starému centru Sukošanu.
Vo svojej dobe to býval honosný palác monumentálnych rozmerov, v ktorom sídlili cirkevní hodnostári. V období krétskej vojny v prvej polovici 17. storočia slúžil na ochranu obyvateľov proti vpádom Turkov. Od tej doby bol Palac obranným symbolom Sukošanu.
Dnes lákajú pozostatky letohrádku najmä zvedavých turistov a zdatných plavcov. K umelo vytvorenému ostrovčeku s pozostatkami kamenných múrov je možné totiž aj doplávať.
Mestská brána, tzv. Gornja vrata (Horná brána), slúžila ako hlavný suchozemský vstup do opevneného Sukošanu. Kamenné opevnenie bolo postavené v rokoch 1468-1470 v období panovania Benátskej republiky na obrane mesta a jeho obyvateľov. Múry starého opevnenia sa síce nezachovali, ale pôvodnú mestskú bránu si môžete prezrieť v starom centre letoviska blízko rovnomenného námestia (Trg Gornja vrata).
Na samotnom námestí naproti mestskej bráne sa nachádza aj jeden z významných kostolov crkvica Gospe od milosti. Kostol bol postavený v roku 1650 a zasvätený Panne Márii ako poďakovanie za ochranu pred morovou epidémiou. Okolo kostola sa kedysi nachádzal aj cintorín. Strieľne vybudované na stenách kostola a poloha pred starou mestskou bránou svedčia o tom, že mal kostol pôvodne obrannú funkciu.
 |
| Kostel sv. Kasiána |
Ďalší z významných kostolov je zasvätený patrónovi mesta. Na prvý pohľad nenápadný kamenný jednoloďový kostol sv. Kasiána (crkva sv. Kasijana) sa ukrýva v starom centre Sukošanu, neďaleko morského pobrežia a starej mestskej brány.
Kostol získal svoj dnešný vzhľad v prvej polovici 17. storočia. Niektorí historici však poukazujú na to, že v oveľa skromnejšej podobe stál na tomto mieste už o niekoľko storočí skôr, pravdepodobne v 9. - 10. storočí.
Mramorovú sochu sv. Kasiána, ochrancu Sukošanu, nájdete na bočnej strane hlavného oltára. Dôležitou súčasťou kostola je zvonica s tromi zvonmi. Stavba zvonice prebiehala v rokoch 1906-1910 podľa návrhu slávneho chorvátskeho architekta Ćirila Ivekovića, ale kompletne dokončená bola až v roku 1970.
Priestor okolo zvonice obohnaný kamennou stenou slúži v súčasnosti predovšetkým ako unikátne dejisko večerov klapských piesní. Viac informácií o kultúrnych akciách v letovisku sa dozviete v článku Kultúra v Sukošane.
Za mestom smerom do vnútrozemia sa nachádza kostol Všetkých svätých (crkva Svih svetih) s novým mestským cintorínom. Jedná sa o novo postavený kostol vysvätený v roku 1987. Vedľa kostola stojí zvonica s dvoma zvonmi. Priestor okolo kostola vás zaujme svojou upravenosťou. Pri pohľade na množstvo lavičiek a udržiavanej zelene sa možno budete cítiť ako pri prechádzke parkom. Obklopený borovicovými lesmi, bokom od mestského ruchu, je areál vskutku idylickým miestom posledného odpočinku.
