Srbská buržoázie však na seba sústredila rozhodujúci moc, čo vyvolávalo stále náboženské a národnostné spory. Vnútropolitická kríza sa vyostrovala vzhľadom k nespokojnosti širokej verejnosti. V septembri 1919 využil danej situácie taliansky spisovateľ Gabriele D'Annuzio. So skupinou ďalších osôb obsadil Rijeku, kde vládol až do roku 1921. Taliansko už predtým získala Istriu a po odstránení diktátora i Rijeku. Po prevrate roku 1929 dochádza k premenovaniu Kraljeviny SHS na Kráľovstvo Juhoslávie, kde bola nastolená vojensko-monarchistická diktatúra. Štát sa vo svojej zahraničnej politike orientoval na Francúzsko a Československo.
Neskôr bola uzavretá Malá dohoda, vojensko-politický pakt s Československom a Rumunskom. Na základe tejto zmluvy malo Československo na území Kráľovstva Juhoslávie rozmiestnenie vojska vrátane vlastného námorníctva. Mussoliniho taliansky fašizmus a nemecký nacizmus doliehajú na nestabilný štát Kráľovstvo Juhoslávie. Za podpory nemeckej tajnej služby v roku 1934 vykonali chorvátski nacionalisti v Marseille atentát na kráľa Alexandra. Kráľovstvo preberá jeho syn Petr II., Ktorý je nútený sa v roku 1940 zblížiť s fašistickými štátmi a následne sa pripojiť k vojensko-politickému bloku OSE. Proněmecké vedenie však bolo vzápätí zvrhnuté. Novo vzniknutá vláda bola utvorená zo všetkých politických strán okrem fašistickej orientovaných, ale nemala dlhého trvania. 6. 4. 1941 obsadilo zemi nemecké a talianske vojsko. Z vôle Nemecka bol v roku 1941 vytvorený bábkový Nezávislý stať Chorvátov. V rokoch 1941 až 1945 sa uskutočňovala ustašovská genocída na obyvateľstvu. Proti okupácii vznikol silný odpor. V niektorých častiach vypuklo ozbrojené povstanie, ktoré prešlo k partizánskemu boju. Najvýznamnejšou postavou sa stal Chorvát Josip Broz zvaný Tito, ktorý organizoval partizánske hnutie a bol tiež jediným vrchným veliteľom, ktorý sa zúčastnil priamo i bojových operácií.
V roku 1945 vzniká Zväzová republika Chorvátsko, neskôr s prídavkom socialistická, ktorá bola súčasťou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie /SFRJ/. Prvým predsedom vlády sa stal J. B. Tito. V roku 1947 dohodami prechádza Istria k Chorvátsku. Keď maršal Tito r. 1948 odmietol totalitnej praktiky Sovietskeho zväzu a diktát Stalina, Juhoslávia sa zaradila do hnutia nezaradených krajín. SFRJ zavádzala nový ekonomický systém založený na samospráve. Volené robotnícke rady sa podieľali na rozhodovaní pri riadení podnikov a delegovaní občania mali zastupovať záujmy obyvateľov. Skutočnosť však ale bola iná, išlo len o formálne konanie na všetkých úrovniach. Za vlády J. B. Tita dochádzalo v Juhoslávii k mnohým chybám, často boli jeho odporcovia, rivali a opoziční predstavitelia trestaní väzením a izoláciou. Po Titove smrti r. 1980 sa začali objavovať rozpory v mnohonárodnostnom štáte. Srbmi ovládanej politbyro dosadzovalo do vysokých politických i hospodárskych funkcií prevažne občanov srbskej národnosti, ktorí opäť zvýhodňovali svojich blízkych. Srbi tak získali vplyv a aj osobný profit na turistickom ruchu a na ďalších výnosných odvetviach. Inej národnosti však mali ťažký prístup k výhodným úverom, exportu alebo lukratívnom zákazkám. Jadranské pobrežie sa stalo výnosným artiklom, kam na sezónne práce jazdili pracovníci zo všetkých juhoslovanských republík, kde zabezpečovali potrebné služby. Zisk ale plynul do Belehradu. Priemyselne najrozvinutejšie Chorvátsko, s najväčším príjmom z cestovného ruchu, sa nechcelo zmieriť so situáciou, že hlavné finančné zdroje sú v Belehrade neúmerne prerozdeľované do iných republík. Riešením z tejto situácie bolo vystúpenie Chorvátska z federatívneho zväzku Juhoslávie.
Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!
