Väčšinou sú kažuny kruhového tvaru, ale môžu mať aj štvorcový pôdorys. Okrúhle kažuny sú charakteristické pre južnú Istriu, zatiaľ čo hranaté sa nachádzajú v strednej a severnej časti Istrie. V minulosti boli využívané ako dočasné útočisko pre farmárov, ktorí pracovali na poliach av lesoch, niekedy aj pre hospodárske zvieratá, najmä kozy a ovce, alebo na uloženie zberu a poľnohospodárskeho náradia. Pri ich stavbe sa navyše vyčistil terén od kameňa a získala sa tak obrábateľná pôda. Výhodou bola ďalej rýchlosť a hospodárnosť stavby.
Istrijský kažún je jediný svojho druhu - primitívna stredomorská kamenná stavba iba s klenbou, bez ďalších stavebných prvkov alebo stavebných materiálov. Počiatky kažunov nemožno priradiť ku konkrétnej etnickej skupine, pretože sa datujú do obdobia pred známymi kolonizáciami Istrijského polostrova. Sú výsledkom stavebnej kultúry starých stredomorských civilizácií. Zlatým vekom kažunov v tejto oblasti je 18. a 19. storočie, kedy vďaka nárastu počtu obyvateľov vzrástla potreba olivových hájov, viníc, polí a chovu oviec.
Kažuny si môžete zblízka prezrieť v tzv. Parku Kažuna, blízko Vodnjanu. Okrem už postavených kažunov je tu niekoľko rozostavaných stavieb, vďaka ktorým si človek dokáže lepšie predstaviť, ako taká stavba kažunu prebiehala.
V roku 2024 bol vstup do Parku Kažuna voľný. Je tu malý stánok so suvenírmi a občerstvením.
