Celková plocha súostrovia je približne 300 km2 a zahŕňa stovky ostrovov, ostrovčekov a útesov. Ich tvar je veľmi rozmanitý - od plochých po strmé útesy. Územie je tu dosť nehostinné, bez vody - na ostrovoch s prevažne vápencovým podložím totiž nie sú sladkovodné pramene. Práve to osídlenie týchto ostrovov vždy obmedzovalo. Dá sa povedať, že Kornati sú oblé vápencové skaliská a kamene v mori.
Ľudia sa tu už dávno nesnažia trvale žiť a tým túto lokalitu vlastne sami chránia. Hoci je dnes na celom súostroví niekoľko stoviek stavení, poslednými trvalými obyvateľmi boli asi Rimania. Všetci ďalší prichádzajúci sú len prechodnými obyvateľmi. Prichádzajú väčšinou len na niekoľko týždňov v roku. Na začiatku nášho letopočtu ostrovy vyzerali inak. Dnes už neexistujúce lesné porasty boli postupne vypálené pastiermi. Tí tu pestovali zeleninu, ovocie, víno, lisovali olivový olej. V dnešnej dobe je povrch ostrovov väčšinou holý, porast tvorí prevažne šalvia a ďalšie byliny. Územie bolo vyhlásené národným parkom Chorvátska v roku 1980. Vstup do parku je prísne kontrolovaný a platí sa vstupné.
Po Rimanoch zostala na ostrovoch najstaršia dochovaná stavba - Tureta, niekdajšia strážna veža. Pôvod dnešného názvu pochádza tiež od Rimanov a na benátskych mapách je najväčší z ostrovov, Kornat, označený ako Isola Coronta. Pozoruhodné je, že chorvátsky štát v tomto národnom partku vlastní len dve nehnuteľnosti. Vilu na ostrove Kornat a jachtový prístav na ostrove Piškera, ktorý štát za juhoslovanských časov vybudoval v národnom parku "na čierno". Ostatné nehnuteľnosti sú súkromné.
Ešte v 19. storočí patrili ostrovy k Zadarskej župe. Tá v 80. a v 90. rokoch pozemky postupne rozpredala tým, ktorí ich užívali - pastierom oviec z ostrova Murter. Pamätníkmi tejto doby sú kilometre postavených kamenných múrov, pretínajúcich väčšie ostrovy. Noví majitelia nimi ohradzovali svoje pozemky. V čase Titovej vlády sa vlastnícke práva nerešpektovali, ale po roku 1991 sa opäť pozemky vrátili právoplatným majiteľom. Tí sem privážajú svoje stádočká oviec, ktoré tu cez absolútnu neprítomnosť sladkej vody prežijú leto. Na malých políčkach sa pestuje vínna réva, figy, olivovníky. Väčšie využitie a osídlenie znemožňuje práve neprítomnosť pitnej vody. Dnešné riedko rozmiestnené domy sú obývané príležitostne majiteľmi pozemkov, prípadne upravené pre turistov pre tzv. "robinzonskú dovolenku".
Pre svoju členitosť boli zátoky na ostrovoch využívané vždy ako prístavy pre rôzne lode, pirátske, vojenské za svetových vojen. Dnes slúžia pre jachtárov a poskytujú im výborné podmienky pre ich šport. Najvyhľadávanejšia je Piškera a Žut. Je tu aj jachtárska škola s veľmi dobrou povesťou. Táto oblasť Chorvátska je lákavá i pre potápačov. Najzaujímavejšia je lokalita pri ostrove Rašip. K videniu je tu mnoho morských živočíchov.
Krásy chorvátskeho národného parku Kornati môžete obdivovať na rôznych typoch výletov, ktoré organizujú miestne agentúry. Odvážnejší návštevníci môžu stráviť týždeň na pustom ostrove, vybavení potravinami a člnom. Či už sa rozhodnete na Kornatoch stráviť akokoľvek dlhú dobu, budete nadšení - napríklad aj zaujímavou národopisnou akciou, ktorá sa koná vždy 1. júla. Tento deň obyvatelia všetkých ostrovov konajú procesiu na lodiach k mariánskému kostolu v Podtarackom zálive zasvätenému Panne Márii z Taracu. Môžete tu vidieť veľa ľudových krojov, slávnostných rúch, koruhvou rôznych bratstiev. Pre suchozemcov je to naozaj zvláštny zážitok.
Cenník nájdete na oficiálnych webových stránkach NP Kornati
