Biograd má pekné okruhliakové pláže - Bošana a Dražica. Obe boli ocenené Modrou vlajkou - symbolom čistoty a kvality.
V sezóne extrémne rušná pláž Soline je obklopená borovicovým lesíkom. Skôr bol na pláži Soline jemný piesok, dnes tomu tak ale už nie je - ide o kamienkovú pláž. V jej blízkosti sa nachádza mnoho bufetov, avšak často tu zohráva aj pomerne hlasná hudba. Viac pokoja na kúpanie a slnenie v zátoke Soline ponúkajú prírodné ploché kamene.
Historické mesto Zadar je od Biogradu vzdialené 28 km smerom na severozápad.
Z mestskej promenády v Biograde sú pekné výhľady na protiľahlý ostrov Pašman, do ktorého prístaviska Tkon vypláva z Biogradu trajekt (jazda trvá len 20 minút). V mori naproti Biogradu ležia malé ostrovčeky Planac a Sv. Katarina, kam sa môžete dostať člnom. Biograd je ideálne východiskové miesto pre lodné výlety do národného parku súostrovia Kornati alebo na vodopády Krka. Neďaleko Biogradu leží ornitologická rezervácia Vranské jazero.
Reštaurácie, tančiarne, bary, zmenárne, atrakcie pre deti. Obchody sa nachádzajú v historickom centre mesta.
Okruhliakové pláže s pozvoľným vstupom do mora.
Možnosti výletov nájdete v sekcii Výlety Biograd.
Zaujímavosťou priamo v Biograde je jeho pozoruhodný prístav. Atrakciou je podmorské osvetlenie v prístave pre jachty, ktoré je vo svete úplne jedinečné. V mori stoja sochy a niekoľko fontán, ktoré najmä v noci poskytujú nádherný pohľad.
Ďalej sa v Biograde nachádza Vlastivedné múzeum (chorvátsky Zavičajni muzej) s archeologickou zbierkou a s pozostatkami benátskej lode, ktorá tu v 16. storočí stroskotala.
Tenisové kurty, vodné športy, tobogán, minigolf, plážový volejbal, požičovňa vodných bicyklov, potápanie. V okolí Biogradu je vybudovaná sieť turistických a cyklistických trás.
V Biograde na Moru sú počas leta poriadané ľudové slávnosti (tzv. fešty).
Biograd na Moru býval významným kráľovským mestom. Biograd vyrástol na pozostatkoch liburnskej osady Blandone. Založili ho Chorváti. Prvú zmienku o Biograde môžeme nájsť v 10. storočí v spise byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogenet. V stredoveku bol Biograd nazývaný Alba civitas čiže Belgrad (po slovensky Biele mesto). Mesto sa pôvodne nachádzalo predovšetkým v zálive Bošana.
O najväčší rozkvet mesta sa zaslúžili v 11. a 12. storočí chorvátski králi, ktorí z neho urobili svoje občasné sídlo. Kráľ Petr Krešimir IV. si Biograd vybral za hlavné mesto celej ríše. V polovici 11. storočia tu bolo zriadené biskupstvo a na samom začiatku 12. storočia sa tu kráľ Koloman nechal korunovať kráľom Uhorska, Chorvátska a Dalmácie.
V roku 1125 napadli Biograd Benátčania a úplne ho zrovnali so zemou. Obnovený bol až po vyplienení Zadaru Križiakmi v roku 1202, keď sa na jeho území usadili zadarskí utečenci. Od 15. storočia patril Biograd Benátčanom. Za ich vlády mesto rozkvitalo.
Poslednou ranou Biogradu bol vpád tureckých nájazdníkov pod vedením pašu Ibrahima v roku 1646. Od tejto udalosti sa Biogradu už nikdy nepodarilo obnoviť svoje vedúce postavenie.
Práve kvôli tomu, že bol Biograd dvakrát úplne zničený, tu nájdeme len minimum zachovalých architektonických pamiatok, napr. pozostatky opevnenia a niekdajšej katedrály, staré hroby, barokový kostol sv. Anastázie z 18. storočia, kostol sv. Rocha a kostol sv. Antonína.
Aj napriek absencii historických pamiatok má Biograd na Moru svojim návštevníkom čo ponúknuť - krásne pláže, mestskú promenádu s typickou jadranskou atmosférou a široké možnosti výletov.
