Keďže chorvátsky jazyk, rovnako ako slovenský, patrí do rodiny slovanských jazykov, objavujú sa v ňom slová, ktoré sú rovnaké alebo veľmi podobné slovenským slovám a pritom majú často iný význam.
V chorvátskej gramatike nie je Y, takže po k, r, d apod. sa píše vždy i, ale nezmäkčuje sa. Vyslovuje sa teda di, ti, ni tvrdo ako dy, ty, ny. Zato majú tvrdé a mäkké č - mäkké je ć a tvrdé je č. V abecede nenájdete X, CH, Y. X sa píše ako ks - taksi.
Chorvátske H se číta jako CH, takže slovo Hrvatska (Chorvátsko) se vyslovuje ako Chrvatska, hvala (ďakujem) se vyslovuje ako chvala, hlače (nohavice) se vyslovuje jako chlače atď.
Naše slovenské ň se v chorvátštine píše ako nj a vyslovuje ako ň, například: konj - kôň, lipanj - jún, Njemačka - Nemecko, njegov - jeho, njuh - čuch apod.
Nad a, e, i, o, u sa nepíše čiarka na znak prízvuku, tak ako v slovenčine. Používa sa iba prízvuk, ktorý sa v písanom prejave neoznačuje. Pre cudzincov je veľmi problematické určiť, v ktorej časti slova sa nachádza prízvuk, ktorý je veľmi často významotvorný. Prízvuky sú štyri - krátky a dlhý klesavý, krátky a dlhý stúpavý. Slováci v tomto smere majú veľkú výhodu, že Chorváti rozumejú slovenčine a Slováci zasa rozumejú dosť chorvátčine, čo nám uľahčí prácu s umiestnením správneho prízvuku.
Napríklad slovo grad - s krátkym klesavým prízvukom má toto slovo význam "krupobitie", s dlhým stúpavým prízvukom má význam "mesto".
V chorvátskom jazyku nájdeme tiež pár slov, ktoré sú rovnaké ako v slovenčine - ruka, krava, voda ai.
Slovenskí turisti sa veľmi často a radi pozastavujú nad slovom "pića" alebo "piće". Nemá to nič spoločné s vulgarizmom. Toto chorvátske slovíčko znamená pitie - piće je v jednotnom čísle a pića v množnom čísle.