Počasie Chorvátsko

Predpoveď počasia Chorvátsko

Teplota mora v Chorvátsku býva v lete 25 °C, v zime 12 °C. V máji je priemerná teplota mora 16 °C, v júni 22 °C, v júli 24 °C, v auguste 25 °C a v septembri 23 °C. Teplota mora v Chorvátsku je tiež na vrijeme.hr.

Viac sa o dovolenke a o počasí v Chorvátsku v júni dočítate na stránke Počasie Chorvátsko jún.

Chorvátsko má príjemné stredozemné podnebie. V Chorvátsku sú horúce a suché letá, je tu veľa slnečných dní. Najteplejšie počasie je na pobreží v júli a auguste, teploty v tieni môžu presahovať 33 °C. Najmenej prší na chorvátskych ostrovoch, horúce počasie zmierňujú vetry - preto sú ostrovy turistami veľmi vyhľadávané. Najkrajšie počasie býva po vetre bóra. Počasie sa v Chorvátsku líši na severe a na juhu pobrežia, rozdiel však nie je veľký. Priemerná dĺžka slnečného svitu v Chorvátsku je v máji 8, v júni 10, v júli až 12, v auguste 11 a v septembri 9 hodín.

Chorvátsko je s ohľadom na svoju polohu a usporiadanie územia veľmi rozmanité v mnohých smeroch. Jedným z nich je aj rozmanitosť počasia. Chorvátsko je krajinou na 45. rovnobežke severnej šírky (prechádza oblasťou Plitvických jazier, ostrovom Cres a Istriou severne od Puly). Podnebie je v základe dvojakého typu - kontinentálne a stredomorské. V horských oblastiach Dinárskej sústavy sa stretneme s podnebím horským (Velebit, Snježnik, Risnjak) s typickou vysokohorskou faunou a flórou. Na počasie v jednotlivých oblastiach Chorvátska tak majú vplyv často veľmi rozdielne meteorologické javy súvisiace s rozmanitými geografickými podmienkami na území Chorvátska.

Aj v kontinentálnych oblastiach (Slavónia a Baranja, Severné Chorvátsko) môžeme vnímať odlišnosti počasia závislé na nadmorskej výške. Slavónia a Baranja majú podobné podnebie i poľnohospodárske využitie ako južná Morava.

Počasie Slavónia a Baranja

Oblasť možno geograficky vymedziť ako veľmi úrodné územie rozkladajúce sa od rieky Ilova, cez nížiny okolo Drávy a Sávy po hranicu s Maďarskom na severe. Ďalšou hranicou je potom hranica s Bosnou a Hercegovinou a Srbskom. Slavónia vďaka svojim prírodným podmienkam bola vždy prosperujúcim územím, zmena nastala po poslednej vojne, kedy bola táto oblasť veľmi postihnutá vojnovými operáciami. Najvýznamnejšie mestá: Vukovar, Osijek, Ilok, Baranja.

Počasie Severné Chorvátsko

Oblasť možno geograficky vymedziť medzi tok rieky Sávy na juhovýchode, Drávy na severovýchode, Slovinskom na severozápade a riekou Ilovou. Tvorená je prevažne úrodnými nížinami, kde sa pestuje obilie, vínna réva, zelenina a technické plodiny. V súvislosti s touto vnútrozemskou oblasťou môžete nájsť ďalšie členenie (Chorvátske Záhorie, Medzimurie, Baranja - Kordun). Hlavným centrom je hlavné mesto Zagreb, ďalej za zmienku stojí Krapina (so svojimi kúpeľmi), Karlovac (s lyžiarskymi zjazdovkami), Sisak (chránená krajinná oblasť Lonjsko Polje), Veliki Tabor, Varaždin (kúpeľné mestečko).

Počasie Istria a Kvarner

Mierne kontinentálne podnebie má okrem vnútrozemia aj oblasť severného Jadranu (Istria, Kvarnerská oblasť a ostrovy). Stredné teploty v januári dosahujú v prímorí od 2 °C v severnej časti do 9 °C v južnej časti. Teploty klesajú smerom od pobrežia do vnútrozemia (izotermy sa tiahnu rovnobežne s pobrežím) a od juhu k severu. Kontinentálna časť Chorvátska má v zimných mesiacoch strednú teplotu prevažne od 0 do -2 °C. Na vrcholkoch slavónskych hôr a Medvedice sú teploty od -2 do -4 °C. Horská časť Chorvátska má v zime strednú teplotu od -2 do -4 °C a pohoria vyššie ako 1 500 m od -4 do -6 °C. V letných mesiacoch sú stredné teploty v kontinentálnej časti Chorvátska 22 °C. V slavónskych horách, na Medvedici a v zagorských horách sú o niečo nižšie (2 °C) a vo východných oblastiach (Srijem) vyššie (22 °C). Horské časti Chorvátska majú strednú júlovú teplotu od 1 do 18 °C. Kamenisté polia a riečne oblasti od 18 do 20 °C. Prímorská časť krajiny má strednú júlovú teplotu medzi 24 a 26 °C.

Počasie na Jadrane

Pobrežie Jadranu a ostrovy patria do oblasti s podnebím stredomorským. Tieto oblasti majú krátke mierne zimy a dlhé teplé letá. Podnebie pobrežných oblastí je pod vplyvom mora, napriek tomu však sú tu rozdiely. Ostrovná klíma (stredno a juhodalmatské ostrovy sú najteplejšími miestami s najväčším počtom hodín slnečného svitu) sa líši od kontinentálnej, rozdiely sú viditeľné od Puly k Dubrovníku. Celé pobrežie je chránené pred nepohodou z vnútrozemia pohoriami Dinárskej sústavy. Hoci sú na chorvátskom pobreží miesta, ktoré sú navštevovaná celoročne, najlepšie obdobie na návštevu je od apríla do októbra. Na jar je tu viac dažďových zrážok a teplota vody býva nižšia, zato však rozkvitá väčšina tunajšej vegetácie a stredomorská príroda tak ponúka svoju najkrajšiu tvár. V letných mesiacoch teplota vzduchu vystupuje až k 40 °C a teplota vody sa pohybuje okolo 25 °C. Neoľutujete, ak sa zdržíte v septembri, mnohokrát aj v októbri. Jeseň je stabilná a klíma je ovplyvňovaná akumulovaným teplom mora.

Zrážky v Chorvátsku

Priemerné ročné zrážky sa pohybujú medzi 600 mm a 3 850 mm. Najviac zrážok spadne v pohoriach Gorski Kotar a Velebit a v okolí Dubrovníka. Najnižšie zrážky sú vo východných oblastiach krajiny, ktorá nie je už toľko pod vplyvom mora.

Slnečný svit v Chorvátsku

Na severe Chorvátska dosahuje dĺžka slnečného svitu priemerne 7,8-12 hodín, v strednom prímorí 10,7-12,3 hodín a na juhu 10,7-12 hodín. V Splite svieti priemerne slnko 7,4 hodiny denne (ročne v Splite svieti slnko 2 700 hodín). Za ostrov s najviac hodinami slnečného svitu je považovaný Hvar.

Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu

V jednotlivých oblastiach Chorvátska majú na počasie vplyv vetry, ktoré sa často a rýchlo menia a ovplyvňujú život miestnych obyvateľov i návštevníkov. Na ich výskyt upozorňuje oficiálna predpoveď počasia v Chorvátsku. Jedná sa o javy vyskytujúce sa za určitých atmosférických podmienok.

Bóra (Bura)

Jedná sa o suchý, chladný vietor vznikajúci pohybom studenej fronty smerom z vnútrozemia. Ide o jav lokálneho charakteru, ktorý sprevádza zvýšený tlak. Zmenu počasia možno teda celkom ľahko predpovedať. Smer vetra je väčšinou severovýchodný. Tento studený vzduch z vnútrozemia spravidla naráža na hrebene pobrežných hôr Dinárskej sústavy. Dochádza k dvom efektom. Jednak je vzduch nútený stúpať do vyšších polôh aby prekonal pohoria a potom spadá na pobrežie, kde sa čiastočne ohreje. Tým sa zvýši rozpínavosť vzduchovej masy a tiež jej rýchlosť. Najväčšiu rýchlosť dosahuje práve na pobreží. Prípadne nahromadený studený vzduch využíva možnosti prúdiť prírodnými priechodmi v skanom masíve. V týchto miestach dosahuje vysokých rýchlostí. Najsilnejšie sa bóra prejavuje v oblasti Velebitského kanála, pod masívom Biokovo, v Terstskom zálive, zátoke Brulja (Makarska), zátoke Žuljana (Pelješac) a ďalších, kde môže dosahovať sily až 9 Bft. Účinok bóry je slabší v oblasti centrálnej a južnej Dalmácie a v západnej časti Istrie (7-8 Bft). Bura často dosahuje sily orkánu. V ostrovných oblastiach sa nevytvárajú veľké vlny, pretože sa vietor nemôže plne rozvinúť. Na otvorenom mori môžu byť však vlny až 3,5 m. Zvláštnym a nebezpečným javom je tzv. dym mora - jedná sa o penu, ktorá sa na vrcholkoch vĺn triešti a vo vzduchu tvorí vodnú hmlu znižujúcu viditeľnosť a sťažujúcu dýchanie. Ďalším postupom nad more (niekedy postačí niekoľko kilometrov) začína bóra slabnúť. Hlavným nebezpečenstvom bóry je hlavne jej nepredvídateľnosť. Vietor bóra nie je špecifikom len na Jadrane. Vzniknúť môže všade, kde je postupujúca vzduchová mäsa nútená prekonávať súvislejší horský masív a nemusí sa dokonca vôbec vyskytovať pri pobreží.

Na severnom Jadrane sa môžete stretnúť ešte s jednou variantou tohto vetra tzv. "čierna bora". Čierna preto, že sa jedná o prúdenie teplejšieho, vlhkého vzduchu z kontinentu na more sprevádzaného hustými mrakmi a často dažďovými zrážkami. Väčšinou sa jedná o sprievodný jav vetra jugo (sirocco).

Podľa podania miestnych sa bura rodí v Senji, vydáva sa v Rijeke a umiera v Terste.

Jugo (Sirocco)

Tento meteorologický jav je dobre predvídateľný. Počasie v Chorvátsku ovplyvnené týmto javom sa dá dobre predpovedať. Rastie vlhkosť vzduchu a stúpa teplota. Na juhu sa objavujú typické mraky sprevádzajúce príchod teplej fronty. Vietor je teplý a vlhký, vanúci najčastejšie od juhovýchodu. Táto teplá fronta sa utvára predovšetkým nad Saharou a vzduchová mäsa si veľmi často so sebou prináša jemný saharský piesok. Jugo je vietor dlhodobejšieho rázu. V lete sa zvyčajne jedná o cca 2-3-dňovú záležitosť, v zime vydrží aj tri týždne. Nad morom sa vytvára vodná triešť, ktorú vietor odnáša na pevninu. Vzduch obsahuje množstvo jódu, ozónu a ďalších prvkov prospešných pre naše zdravie.

V priebehu prvých dní naberá na intenzite a často ho sprevádzajú búrky a môže dôjsť aj k zmene smeru. S ohľadom na to, že postupuje Jadranom od juhu k severu celkom bez prekážok, intenzívne pôsobí na vodnú hladinu a vytvára pomerne vysoké vlny. Na severnom Jadrane môžu dosahovať aj 4 m. Niekedy dochádza aj k významnému zvýšeniu hladiny spôsobujúce záplavy pobrežné.

Mistarál (Bríza)

Jedná sa o priaznivý, osviežujúci vietor, ktorý signalizuje pekné počasie na chorvátskom pobreží. Vzniká na základe výmeny teplého vzduchu nad pevninou a chladnejšieho nad morom. Teplý vzduch nad pevninou stúpa, presúva sa nad more a na jeho miesto prúdi chladnejší vzduch z mora (denný). Večer (cca pri vyrovnaní teplôt pevnina - more) vietor ustáva. Veje od severozápadu, od jari do jesene v obvykle rovnakom dennom čase. V noci, kedy je naopak teplejší vzduch nad morom (naakumulované teplo) je proces opačný. Pre jachtárov je to priateľský vietor, ktorý sa dá dobre využiť.

Absencia mistrálov predpovedá zmeny počasia na Jadrane.

Nevera

Špecifický meteorologický jav ovplyvňuje počasie predovšetkým na severnom Jadrane. Vzniká stúpaním horúceho a vlhkého vzduchu, na ktorého miesto sa presúva chladnejšia vzduchová vrstva v silných poryvoch. Vo vyšších vrstvách sa tvoria búrkové mraky. Tento jav býva spravidla sprevádzaný silnými búrkami (tzv. búrky z tepla). Dobre sledovateľnou predzvesťou je postupné klesanie tlaku a jeho náhly vzostup. Búrky trvajú cca 1-2 hodiny. Tento jav sa môže opakovať aj niekoľkokrát denne.

Garbin (Lebič, Lebičada, Libeccio)

Jedná sa o krátkodobý meteorologický jav sprevádzaný rýchlym poklesom tlaku. Vietor so zmenou počasia potom prichádza do niekoľkých minút. Táto vzduchová masa prúdi obyčajne zo severozápadu, alebo západu. Ak na svojej ceste "narazí" na inú tlakovú frontu (napr. najčastejšie Jugo) dochádza často k vzniku tornáda - teda vzduchovému efektu s typickým rotačným prúdením. Lievik, ktorý je skrutkovito smerovaný nahor, kedy zároveň nasáva všetko, čo je schopný zdvihnúť zo zeme - vodu, stromy... Jeho vznik sa začína vytvorením viditeľného lievika vo výške niekoľkých stoviek metrov. Ten sa postupne preťahuje smerom dole. Až sa na morskej hladine začne vytvárať opačný lievik s nasatou vodou. Ten sa postupne tiež preťahuje, až dôjde k spojeniu oboch. Obyčajne svoj život zakončí nad morom, ale aj nad pevninou môže ukázať svoju silu.

Levanter (Levanat)

Vietor vanúci zo západu. Trvá väčšinu 1-2 dni.

Tramontana

Vietor podobného typu ako bora. Jedná sa chladný, severný, prípadne severovýchodný vietor. Vzniká, keď je nad Jadranom nízky tlak vzduchu a v západnej časti Stredomoria, alebo nad Alpami naopak vysoký. Tento meteorologický jav ovplyvňuje počasie v južnej časti Chorvátska.