Chorvátska vláda a parlament (tzv. Sabor) zasadajú v Hornom meste (Gornji grad) na Markovom námestí (Markov trg). Budove vlády sa hovorí Banski dvori (Palác bánov). Názov pochádza z doby chorvátskych bánov (miestokráľov). Budova parlamentu na východnej strane Markovho námestia je postavená v 19. storočí, ale dnešný vzhľad dostala až o sto rokov neskôr. Výsledkom je palác s elementmi klasicizmu, secesie a neorenesancie. Na Markovom námestí sa nachádza aj kostol sv. Marka, jedna z najstarších pamiatok v Zagrebe. Veža Lotrščak (Kula Lotrščak) v Hornom meste je ďalším symbolom Zagrebu. Z vrchu veže je krásny výhľad na celé hlavné mesto. Každý deň presne o 12.00 hodine vystrelí z okna veže kanón ranu, podľa ktorej si predtým Zagrebčania každý deň upravovali čas na hodinách. V paláci Raffay-Plavšić zo začiatku 20. storočia je dnes Múzeum naivného umenia. Cez Horné mesto vedie Strossmayerova promenáda, populárne nazývaná Štros. Je prvou promenádou v meste a hovorí sa, že aj tou najromantickejšou.
Na prechádzke Horným mestom, presnejšie na východnej strane Strossmayerovej promenády, si môžete oddýchnuť a sadnúť na lavičku vedľa sochy básnika Antuna Gustava Matos (1875 - 1914), ktorý mal vo zvyku tu sedávať a pozerať sa z kopca na svoje milované mesto. V Zagrebe tiež žili tiež ďalší spisovatelia: básnik Antun Branko Šimić (1898 - 1925), Matošov nástupca a predchodca modernej chorvátskej poézie, svetovo známy spisovateľ Miroslav Krleža (1893 - 1981) a pôsobila tu aj kráľovná chorvátskych rozprávok, Ivana Brlić-Mažuranić (1874 - 1938), autorka zbierky slovanských bájok Rozprávky z dávnych čias (Priče iz davnina) so slovanskou mytológiou. V Zagrebe žila pred svadbou a presťahovaním sa do Slavónskeho Brodu.
Archeologické vykopávky potvrdili osídlenie okolia dnešného Zagrebu už v dobe kamennej (35 tisíc rokov pred n. l.) a neskôr v dobách vlády Illýrov. Po nich sa sem zo severu prisťahovali Kelti (v 4. storočí pred n. l.). Ketlov vystriedali Rimania, ktorí tu vybudovali urbanistické centrum zvané Andautonia. Pozostatky stavieb z tejto doby sa dochovali v archeologickom parku Ščitarjevo. Historické centrum Zagrebu, ako ho poznáme dnes, pochádza zo stredoveku - jednalo sa o sídla na dvoch kopcoch: Gradec (dnes známy ako Dolné mesto) a Kaptol (Horné mesto). Gradec a Kaptol boli rozdelené údolím, v ktorom pretekala riečka Medveščak. Dnes tento prameň stále prúdi pod zemou v ulici Tkalčićeva, smerujúc k rieke Sáva.
Prvý písomný záznam o oblasti dnešného Zagrebu pochádza z roku 1094, kedy maďarský kráľ Ladislav ustanovil Kaptolskú diecézu na svojej ceste k Jadranskému moru. Zagrebská neogotická katedrála dodnes dominuje mestskej panoráme a renesančné hradby sú vzácnou zachovanou ukážkou svojho typu v Európe vôbec.
V 13. storočí spustošili Maďarsko Tatári a maďarský kráľ Béla IV. utiekol do Zagrebu, kde mu obyvatelia poskytli útočisko. Z vďačnosti potom Béla v roku 1242 daroval Gradecu Zlatú bulu - dokument, ktorý ho vyhlasoval za slobodné mesto. Táto udalosť je symbolicky pripomínaná každý deň výstrelom z kanóna z veže Lotrščak.
Mestá Gradec a Kaptol sa postupne rozširovali a v údolí medzi nimi vznikalo obchodné centrum - dnešné námestie známe ako Trg bana Josipa Jelačića. Dnes je toto námestie srdce Zagrebu a miesto stretávania sa Zágrebčanov. V 17. a 18. storočí tu boli postavené barokové mestské domy a kostoly (napr. kostol sv. Kataríny). V druhej polovici 17. storočia sa stal Zagreb univerzitným centrom a sídlom vlády. V roku 1850 sa obe časti mesta spojili a vznikol jednotný Zagreb s populáciou okolo 15 tisíc.
K názvu Zagreb sa vzťahuje legenda: V jednom horúcom letnom dni požiadal miestny guvernér dievčinu menom Manda, aby mu naberačkou podala vodu (chorvátsky "zagrabiti") z miestneho prameňa. Prameň dostal meno Manduševac a mesto Záhreb.
Patrónkou Zagrebu je sv. Panna Mária a 31. mája tu každý rok na jej počesť prebieha slávnostná procesia.
V Zagrebe môžete navštíviť mnoho múzeí, galérií a ďalších stavieb a miest so zaujímavou históriou.
Galériu založil v 19. storočí biskup Josip Juraj Strossmayer. Nájdete tu európske diela pochádzajúce z 15. až 19. storočia. Strossmayer zaistil stavbu novorenesančného paláca (budovy galérie) a daroval cca 300 obrazov chorvátskej akadémii a verejnosti. Počas dvoch storočí sa zbierka obrazov rozrástla vďaka darom ďalších veľkých zberateľov umenia. Jeden z nich bol Ante Topić Mimara. V galérii dnes môžete vidieť obrazy talianskych majstrov (napr. Veronese a Tiepola), holandských a flamanských maliarov (napr. J. Brueghel mladší), francúzskych a španielskych umelcov (napr. Proudhon a El Greco). Z chorvátskych umelcov sú zaujímaví Benković a Medulić. V galérii sa nachádza aj Bašćanska doska. Ide o najstarší dokument v hlaholike (staroslovienskom písme) z roku 1100. Text je vytesaný do kameňa. Strossmayerova galéria sa nachádza v centre Zagrebu, v jednom z najkrajších parkov mesta - parku Zrinjevac. Pred galériou je socha biskupa Strossmayera, dielo najväčšieho chorvátskeho sochára Ivana Meštrovića.
V Múzeu moderného umenia (Muzej moderne umjetnosti) a v Modernej galérii môžete vidieť diela 19. až 21. storočia. Vystavujú tu predovšetkým chorvátski umelci. V Múzeu moderného umenia sa na vás usmeje Alfred Hitchkok z fotografie Anteho Brkan z roku 1964. Do múzea jazdia električky č. 6, 7 a 14 (zastávka Sopot).
Medzi mnohými zaujímavými prácami v Modernej galérii nájdete nádherné akvarely hluchonemej maliarky Slave Raškaj (1877 - 1906) alebo fotografie aktov známeho fotografa Stefana Lupina. Moderná galéria sa nachádza v centre, 5 minút pešo od trgu bana Josipa Jelačića.
Od Modernej galérie (8 minút pešo) sa môžete vydať k Meštrovićovu pavilónu, budovy so zvláštnou históriou. Bola postavená roku 1938 (architekt Ivan Meštrović) a od tej doby niekoľkokrát zmenila svoj účel. V dobe Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov slúžila ako galéria, v Nezávislom štáte Chorvátskom (v čase 2. svetovej vojny) bola mešitou, za Titovej Juhoslávie sa stala Múzeom revolúcie a v novom Chorvátsku je sídlom Družstva umelcov. Konajú sa tu výstavy a koncerty.
Mimara je múzeum, v ktorom nájdete umenie zo všetkých dôb ľudskej existencie, od antiky a starovekého Egypta, až po veľkých majstrov maliarstva - Raffaella, Rubensa, Rembrant a Valesqueze. Múzeum bolo založené vďaka darom manželov Mimara. Aj keď väčšinu života Ante Topić Mimara strávil v zahraničí, k Chorvátsku mal vždy blízko. Otvorenie múzea je podľa jeho slov realizáciou jeho celoživotného sna a vrátenie dlhu svojej krajine.
Múzeum rozpadnutých vzťahov je víťazom európskej obdoby Keneth Hudson za najnápaditejšie múzeum roka 2011. V tomto múzeu nájdete mnoho najrôznejších predmetov, ktoré ľudia z celého sveta venovali po rozchode s milovanou osobou. Zbierka subtílnym spôsobom hovorí o kultúrnej, politickej a sociálnej realite a zároveň na osobnej rovine prináša katarziu.
V centre Zagrebu sa nachádza botanická záhrada, ktorá bola založená v roku 1890. Jej hlavnou úlohou je výskum a ochrana pôvodných druhov rastlín (cez 5500 druhov). Okrem chorvátskych pôvodných rastlín tu rastú stromy a kríky z celého sveta, tropické rastliny a mokraďové rastliny v jazierkach. Je to pekné miesto, ako stvorené pre chvíle pokoja a odpočinku v samom srdci dynamického mesta.
Keď sa ocitnete v Zagrebe na prelome mája a júna, je dobré vedieť, že v túto dobu na uliciach prebieha medzinárodný pouličný festival Cest Is The Best s množstvom hudby, divadla, pouličnej komédie a dielní pre deti a dospelých. Účinkujúci sú z celého sveta. Na improvizovanom vozíka s piánom cestuje mestom jeden z nich a hrá. Na Festival moderného divadla Eurokaz prichádzajú začiatkom júna do Zagrebu divadelnej skupiny z celej Európy. V októbri sa v Zagrebe koná Filmový festival, ktorý minulý rok navštívilo 35 tisíc návštevníkov.
Hora nad mestom, Medvednica, je obľúbené výletné miesto Zagrebčanov. Vrch Sljeme je vysoký 1033 m. V zime je na Sljemu otvorené lyžiarske stredisko, ale aj cez leto je na kopci a v lesoch živo. Jazero Jarun je najbližším "morom" Zagrebčanpv. Okolo jazera vedie asfaltová cesta dlhá 6 kilometrov. Je ideálna pre jazdu na bicykli alebo na korčuliach. V jazere sa okrem kúpania dá veslovať, plachtiť alebo potápať. Ďalšia možnosť rekreácie Zagrebčanov je v parku Maximir s malou zoologickou záhradou, kde nájdete vlky, ťavy a krokodíly. Najobľúbenejšiou voľnočasovou aktivitou Zagrebčanov (rovnako ako väčšiny Chorvátov) je však popíjanie kávy v centre mesta s kamarátmi, zvlášť v nedeľu ráno. Je to akási rozlúčka s predchádzajúcim týždňom a bodka za všetkým, čo sa v ňom dialo aj nedialo.
Vyberte si zo širokej ponuky apartmánov po celom pobreží Chorvátska!
